Michal Červený
Keď sa pred piatimi rokmi stal Peter Bročka primátorom Trnavy, uspel aj vďaka dôrazu, ktorý kládol na zlepšenie cyklodopravy v meste. Rýchlo získal povesť hipstera, ktorý do práce jazdí na bicykli, ukazoval sa tak aj v predvolebných videách.
Tvrdí, že počas prvého volebného obdobia sa pri budovaní cykloinfraštruktúry stretával s odporom poslancov, ktorí boli vyslovene proti cyklotrasám. „Považovali ich za vyhodené peniaze. To je v kontexte západnej Európy a rozvinutých krajín šialené,“ hovorí Bročka.
S primátorom Trnavy sme na bicykloch prešli mestom 12,5 kilometra, aby sme zistili, ako sa po meste jazdí po uplynutí prvej štvrtiny jeho druhého mandátu.
„Každý rok sa bojím jazdiť menej. Naši hlavní zákazníci už sú rodiny s deťmi. Rodičia deti vezú v sedačkách alebo ich učia bicyklovať po bezpečnej cyklotrase smerom do rekreačnej zóny, kam sa dostaneme aj my,“ hovorí trnavský primátor Bročka.
Nachádzame sa v historickom centre mesta pár metrov od jeho kancelárie na mestskom úrade. V nasledujúcich minútach nás zavedie najprv na železničnú a autobusovú stanicu, odtiaľ do rekreačnej okrajovej časti mesta, po hlavnej cyklomagistrále na druhý okraj mesta a jazdu zakončíme na rovnakom mieste, z ktorého sme vyrazili.
Počas jazdy sa drvivú väčšinu času budeme presúvať po segregovaných cyklochodníkoch alebo v zónach zmiešaného pohybu spolu s chodcami.
Na pešej zóne pešo
Primátor nám pred jazdou odblokuje mestské elektrobicykle, ktoré by sme si ako cezpoľní za normálnych okolností nedokázali požičať.
„Je nevyhnutné podpísať zmluvu na mestskom úrade, vytvára to však bezpečnejší vzťah medzi užívateľom a mestom,“ vysvetľuje a dodáva, že sa tak znižuje riziko, že bicykle nájdu v jazere, ako sa to dialo napríklad aj v Bratislave po zavedení zdieľaných bicyklov Slovnaft BAjk.
Trnavské mestské bicykle nie sú závislé od stojanov, po ukončení jazdy ich môžete nechať kdekoľvek. Nájdete ich pomocou mobilnej aplikácie. Trnava má momentálne k dispozícii 81 elektrobicyklov, každý z nich má hodnotu 2200 eur.
Z centra mesta smerujeme na železničnú stanicu. Priamo na námestí však na elektrobicykle ešte nemôžeme nastúpiť. Kým cyklisti môžu po pešej zóne jazdiť rýchlosťou do 5 km/h, tí na elektrobicykloch to majú zakázané.
„Takýto bicykel je výrazne ťažší a má elektromotor, na ktorý ľudia nie sú zvyknutí. Snažíme sa vyhnúť kolíznym situáciám,“ vysvetľuje Bročka.
Po uličkách v centre mesta následne jazdíme na jednej komunikácii spoločne s autami, no nemusíme sa pasovať s výraznou premávkou. Primátor argumentuje, že v pamiatkovej zóne je náročnejšie stavať cyklotrasy a miesto pre cyklistov chce vytvárať skôr rušením parkovacích miest.
Riešenie cyklistiky v centre mesta vidí aj v jeho rozdelení na zóny, čo je riešenie, ktoré podľa neho funguje v holandskom Groningene.
„Tieto zóny by boli pre autá vzájomne neprejazdné, ale boli by prejazdné pre chodcov a cyklistov. Chceme, aby si autá neskracovali cestu jazdou cez stred mesta,“ hovorí. Prakticky to chce dosiahnuť rozdelením centra mesta pešími zónami.
Chodci na cykloceste
Cez Bernolákovu bránu vychádzame z historického centra a už o chvíľu jazdíme po vyznačenom chodníku so zmiešaným pohybom chodcov a cyklistov, ktorý sa pri vstupe do Parku Antona Bernoláka mení na segregovanú cyklotrasu.
Bročka pripomína, že k jej výstavbe výrazne pomohla najväčšia dobrovoľnícka akcia v histórii mesta. Samotný primátor bol aktivistom v občianskom združení Za lepšiu Trnavu, a to predtým, ako ho v roku 2014 zvolili za primátora.
„Na tejto cykloceste boli pôvodne klzké čadičové kocky, ktoré sme niekoľko týždňov odstraňovali, čím sme mestu ušetrili niekoľko desiatok tisíc eur. Mesto následne dokončilo samotnú stavbu,“ spomína Bročka.
Hoci je cyklotrasa jasne vyznačená a v parku sa nachádza aj chodník pre peších, viackrát sme svedkami, že sa cyklisti s chodcami aj tak križujú.
„Ľuďom chvíľu trvá, kým zistia, kde je ich miesto. Snažím sa to vnímať čo najpokojnejšie, použijem zvonček alebo ľudí pokojne upozorním, aby sme si nezavadzali,“ hovorí Bročka a dodáva:
„S cyklofašizmom som sa prvýkrát stretol vo Frankfurte, kde som postával na cyklotrase. Dvakrát ma ľudia pomerne agresívne vytrúbili a hneď som si dával pozor, kde stojím. Nie som toho fanúšikom, ale na mňa to fungovalo.“
Na konci parku prechádzame cez frekventovanú cestu, legálne sediac na bicykloch. Myslím pri tom na Bratislavu, kde musím na drvivej väčšine priechodov cez cestu zosadnúť z bicykla. V tomto sa Trnava približuje skôr Viedni, v ktorej som sa vďaka cyklosemaforom na križovatke nikdy necítil nebezpečne.
Parkovisko na stanici
Po pár minútach od začiatku cesty z centra mesta sme na železničnej stanici. Bezprostredne susedí s autobusovým nástupiskom, pre ktoré by pomenovanie „stanica“ bolo príliš honosné.
Bročka nám ukazuje rozostavaný objekt s názvom Bike tower, čiže bicyklovú vežu. Ide o poschodové automatizované parkovisko s kapacitou 120 bicyklov. „Už dnes je veľa ľudí, ktorí prichádzajú na stanicu na bicykli a zažívajú strach, či si ho tam nájdu, keď sa vrátia. Toto zariadenie prakticky na sto percent zabezpečuje, že svoj bicykel, keď sa budete vracať z práce, nájdete,“ hovorí Bročka.
Stavba vyšla na 653-tisíc eur, mesto sa na nej podieľalo sumou 127-tisíc eur, zvyšok pokryli eurofondy. Do prevádzky ju spustia začiatkom budúceho roka.
Do veže si cyklista vloží bicykel a na monitore sleduje, ako sa bicykel uskladňuje, 24-hodinové parkovanie stojí 10 centov. S platnou kartou trnavského bikesharingu bude prvých 24 hodín parkovania zadarmo.
Hneď za stanicou sa začína Park Janka Kráľa (staničný park), cez ktorý popri sídlisku vedie cyklocesta so zmiešaným pohybom do rekreačnej zóny za mestom. Park v najbližších dvoch rokoch čaká veľká rekonštrukcia.
Už po pár minútach jazdy pohodovým tempom sme na okraji 70-tisícového mesta.
„Sme veľmi kompaktné mesto na rovine, je tu minimum zrážok a veľmi mierna zima. Ideálne, aby sme cykloinfrašturktúru využívali v čo najväčšej miere,“ hovorí Bročka.
Trnava je mesto, v ktorom sa bicyklom prepravíte oveľa rýchlejšie ako MHD. Trnavčania si podľa Bročku myslia, že autobusy by mali jazdiť každých 15 minút. „Predstava, že MHD ma dovezie tam, kam chcem, bez využitia inej dopravy, je trochu skreslená,“ hovorí.
Pre mesto veľkosti Trnavy je navyše náročné získať externého prepravcu, aj skúsenosť z väčších miest hovorí, že mestská MHD je dotovaná.
„Máme vonku verejné obstarávanie na prepravcu na najbližších desať rokov, ide o kontrakt v hodnote 26 miliónov eur a nikto sa doň neprihlásil,“ hovorí Bročka.
Autá dáme preč
Cestou von z mesta smerom k obci Biely Kostol sa dostávame k nebezpečnému bodu. Pomedzi dva rybníky vedie cesta na šírku dvoch áut. Je však určená aj pre chodcov a cyklistov, čo naznačuje na vozovke nastriekaný piktogram.
„Dostávame sa tu do veľkého rizika kolízie. Pripravili sme preto projektovú dokumentáciu a s nájomníkom rybníka – Slovenským pozemkovým fondom – sme sa dohodli, že hrádzu zväčšíme o ďalší násyp, vďaka čomu vznikne popri ceste aj samostatná cyklotrasa a samostatný chodník pre peších,“ informuje Bročka.
Späť do mesta sa vraciame po komfortnom cyklochodníku, ktorý je fyzicky oddelený od cesty pre autá. Jeden z úsekov tejto cyklocesty existoval už pred Bročkovým nástupom na post primátora, väčšina však vznikla až potom.
Po niekoľkých kilometroch príjemnej a bezpečnej jazdy sa dostávame späť do mesta, kde nám Bročka ukazuje dva problémové úseky. Chvíľu sa opäť cítime ako v bratislavských uliciach, keď využívame (pre cyklistu) krkolomnú infraštruktúru určenú pre peších.
Na križovatke Rybníkovej, Hlbokej, Bučianskej a Špačinskej vidíme, že z dvoch smerov už sú cyklotrasy hotové. „Teraz stojíme vo výkope budúcej cyklotrasy Bučianska, budúci rok nás čaká začiatok prvej fázy Špačinskej,“ hovorí Bročka.
Posúvame sa ďalej na úsek, kde na prvý pohľad pre bicykle nie je miesto: cesta, ktorú lemujú úzke chodníky so zaparkovanými autami.
„Odstránime parkovacie miesta, čím posunieme cestu a vznikne zóna na samostatný chodník a samostatný cyklochodník oddelený od ostatnej dopravy,“ hovorí Bročka.
A kde sa bude parkovať? „Niekde inde,“ odpovedá a dodáva, že keď si má vybrať medzi parkovaním pre 15 áut a bezpečným koridorom pre cyklistov a chodcov, voľba je jednoduchá.
Manuel Pröll z viedenského magistrátu nám povedal, že jedným z kľúčov pre zníženie počtu áut v meste, a teda aj nárastu cyklistov, bola zmena parkovacej politiky. V Bratislave ju postupne zavádzajú jednotlivé mestské časti a chystajú sa na ňu aj v Trnave.
„Cenu parkovania budeme viazať na trvalý pobyt, prvé vozidlo si len zaregistrujete, pri ďalších to už bude drahšie. Poplatok pre cezpoľných bude výrazne vyšší,“ hovorí Bročka.
V Trnave sa za parkovanie momentálne platí len v centre mesta, a to hodinová tarifa, mesto chystá aj polhodinové lístky či krátkodobé státie do 20 minút zadarmo.
„Keď prídete na futbal, nie ste z Trnavy a nenájdete miesto v City Arene, budete môcť využiť záchytné parkoviská na okraji mesta za 20 centov na hodinu, odkiaľ je to pár minút na štadión,“ hovorí Bročka.
Ideálne mesto pre bicykle
Tento text je súčasťou série článkov o mestskej cyklodoprave, ktorú sme odštartovali v Bratislave. S Petrom Netrim, ktorý je priamo zodpovedný za cykloinfraštruktúru, sme si prešli trasu od železničnej stanice Trnava-Predmestie do historického centra mesta.
Na bicykloch sme si prešli aj Viedeň – cestu z hlavnej železničnej stanice k magistrátu v centre mesta nám predstavil Manuel Pröll zo sekcie stratégie mobility viedenského magistrátu.
Aká bola cyklojazda Trnavou optikou Netrnavčana? Toto krajské mesto ťažko porovnávať s Bratislavou a s Viedňou už len z pohľadu jeho veľkosti a preplnenosti.
Trnava ťaží z toho, že je na cyklistiku ako stvorená – ide o mesto bez rieky pretekajúcej centrom, bez čo i len náznaku kopca a s mestskými časťami, ktoré bezprostredne susedia a nie sú rozťahané na veľkej ploche.
Navyše, Trnava rieši cyklotrasy ako celok, čo je kľúčovou výhodou aj pre Viedeň.
Bratislava to má už len z pohľadu vymenovaných výhod Trnavy objektívne náročnejšie. Preto sa ani v jednej z jej mestských častí človek necíti tak bezpečne ako v Trnave.
Pokiaľ ide o bezpečnosť a komfort, Trnava má prekvapujúco bližšie skôr k Viedni ako k Bratislave.
Trnava mala pred Bročkovým nástupom 10,79 kilometra cyklotrás, dnes ich má takmer dvojnásobok – 20,95 kilometra. Projektovú dokumentáciu majú pripravenú pre ďalších 25 kilometrov cyklotrás.
„Ak to pôjde súčasným tempom, v horizonte piatich rokov by sme mohli byť blízko plnej saturácie cyklotrás,“ zakončuje Bročka.
Trnavské cyklotrasy
Celková dĺžka: 20,95 km
Segregované: 17,29 km
Zmiešaný pohyb s chodcami: 7,93 km
Samostatná cyklotrasa: 9,36 km
Cyklotrasa vyznačená piktogramom: 1,68 km
Cyklopruhy na vozovke: 1,98 km
Pozn.: Aktuálne sa dokončuje cyklotrasa na Bučianskej ulici – 0,63 km
Odpočet Bročkových sľubov z volebného programu 2014
Odpovedá primátor Trnavy Peter Bročka
Program 2014: Realizácia sprístupnenia jednosmerných mestských komunikácií aj s obojsmernou prevádzkou pre cyklistov.
Rok 2019: Sprístupnili sme dve cestné komunikácie: Halenársku a Hollého.
Program 2014: Zavedenie cyklohliadky mestskej polície.
Rok 2019: Zavedené.
Program 2014: Oficiálne sprístupnenie pešej zóny cyklistom a zavedenie agendy mestský cyklokoordinátor (cyklista projektant) na mestskom úrade.
Rok 2019: Pešia zóna je sprístupnená, rovnako je aj cyklokoordinátor.
Program 2014: Prepojenie juhu (Linčianska a Tulipán) s centrom mesta v úseku Zelenečská – A. Žarnova – Evanjelický dom.
Rok 2019: Nie, pre odmietavý postoj nemocnice, projektová dokumentácia je pripravená.
Program 2014: Dobudovanie cyklochodníka, ktorý momentálne končí na Veternej ulici, až na sídlisko Zátvor.
Rok 2019: Práve ho dobudovávame.
Program 2014: Pokračovanie Parku Janka Kráľa poza slepú železničiarsku trať k železničnému depu smerom na Kamenný mlyn.
Rok 2019: Vybudované.
Program 2014: Výmena klzkého povrchu cyklotrasy v Bernolákovom sade.
Rok 2019: Áno, išlo o najväčšiu dobrovoľnícku akciu v histórii mesta.
Program 2014: Cykloškola – séria výchovných videí pre cyklistov a základné, resp. stredné školy vysielaná aj na MTT.
Rok 2019: Nevznikla, ale pripravujeme detský cyklovodičák v spolupráci s dopravným ihriskom.
Program 2014: Úradnícke bicykle – zrýchlenie presunu medzi jednotlivými pracoviskami v meste.
Rok 2019: Úradníci si mohli vybrať bicykel a majú ho v užívaní.
Program 2014: Spustenie motivačného programu pre tých zamestnancov mesta a veľkých podnikov, ktorí budú do práce chodiť na bicykli.
Rok 2019: Áno, zamestnanci mesta neplatia za bikesharing a majú v užívaní služobné bicykle.
Program 2014: Kampaň Do práce s MHD – V zimných mesiacoch akcia Z áut do MHD s cieľom ukázať občanom, že v zime je cestovanie mestskou autobusovou dopravou jednoduchšie s cieľom zníženia počtu áut na cestách a obzvlášť počas dopravnej špičky.
Rok 2019: Každý rok prebieha v rámci európskeho týždňa mobility.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
