Denník N

Ešte stále nemáme vyhraté, hovoria umelkyne a umelci, ktorí kritizujú politikov aj našu ľahostajnosť

Busta s názvom Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. od sochára Dalibora Baču. Foto - Martin Marenčin/KHB
Busta s názvom Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. od sochára Dalibora Baču. Foto – Martin Marenčin/KHB

Kunsthalle Bratislava otvorila výstavu s názvom Moc bezmocných. Mapuje slovenské a české angažované, politické umenie, ktoré vzniklo po roku 1989.

Možno si ešte spomínate na veľkú bustu Roberta Fica pred budovou bratislavského Istropolisu. Robert Fico bol v tom čase na dva roky expremiérom, osadenie diela malo všetky potrebné povolenia, no reakcia bola okamžitá. Busta zmizla do niekoľkých hodín.

Nebol to však jediný „poprask“, ktorý sochár Dalibor Bača svojimi dielami vyvolal. Líviu Klausovú vo funkcii českej veľvyslankyne mimoriadne pobúrila československá vlajka, ktorú rozprestrel na podlahu košickej Kunsthalle v rámci výstavy Privátny nacionalizmus. Bratské vzťahy s našimi susedmi „hasil“ vtedajší minister kultúry Marek Maďarič: Výstave škrtol už pridelenú finančnú dotáciu päťtisíc eur.

Nestáva sa to veľmi často, že by sa súčasné umenie dostalo k „masám“ a prenikalo ďalej, von z umeleckých kruhov, ba dokonca na stránky bulváru. V prípade politického, angažovaného umenia sa to však stáva – napokon, o to mu aj čiastočne ide: vyrušiť politikov (nielen pri žatve), ale najmä nás, náhodných okoloidúcich, ktorí sa snažia tváriť, že sa ich to až tak veľmi netýka.

Aj táto výstava možno niekoho vyruší, či dokonca nahnevá, hovorí jej kurátorka Lenka Kukurová. „Vystavujeme diela autorov, ktorí po revolúcii nepodľahli ilúzii, že máme vyhraté.“

Výstava Moc bezmocných – Politické aspekty v slovenskom a českom umení po roku 1989. V bratislavskej Kunsthalle potrvá do 23. februára 2020. Foto – Martin Marenčin / KHB

Kurátorka Lenka Kukurová počas vernisáže výstavy. Najbližší kurátorský sprievod bude v nedeľu 15. decembra o 16.00 h. Foto – Martin Marenčin / KHB

Fotografie Partizánov a partizánok, ktoré niekoľko rokov fotil a zaznamenával Šymon Kliman. Veľkoformátové fotografie lepil do verejného priestoru. Foto – Martin Marenčin / KHB

Čo sa stane, keď umenie z ulice dáte do galérie

Výstava, na ktorej sa stretne viacero diel „politického umenia“, ide od začiatku do jedného rizika: často sú to totiž diela, ktoré už boli vystavené vo verejnom priestore.

V galérii teraz reprezentujú najmä svoju vlastnú minulosť či reakciu, ktorú kedysi vyvolali.

Plagáty s fotografiami partizánov a partizánok, ktoré robil Šymon Kliman, nebudú v žiadnej galérii pôsobiť tak, ako keď boli pankáčsky nalepené na hocijakých múroch v meste, pod mostami či v podchodoch. Rovnako ani Ficova busta zrejme už nikoho nevyprovokuje k tomu, aby ju zahalil do plachty a odmontoval. Načo by to niekto v galérii robil?

Má teda takáto výstava vôbec zmysel? Má zmysel ukazovať v galérii umenie, ktoré často pochádza z ulice a ktorého zámer sa už v podstate naplnil?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie