Behaviorálna ekonómia

Denník NVo Švédsku dostane darca sms, keď jeho krv zachráni život. Ľudí to motivuje

Otakar HorákOtakar Horák
Zdieľať
Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Vo Švédsku ľudí motivujú k opakovanému darovaniu krvi správou, že ju práve použili a pomohli ňou človeku, ktorý ju potreboval.

Aj keď darovanie krvi vo svete stúpa, darcov nie je nikdy dosť.

Vo svete sa ročne urobí 108 miliónov odberov krvi. Oproti roku 2004 ide o nárast 25 percent. V porovnaní s rovnakým rokom sme v roku 2012 zaznamenali celosvetový nárast dobrovoľných odberov o 8,6 milióna. Približne polovica zo všetkých odberov sa však vykoná v rozvinutých krajín, kde žije len 18 percent svetovej populácie, informuje Svetová zdravotnícka organizácia.

Napriek týmto globálnym číslam, vo viacerých krajinách dochádza k stagnácii či poklesu. Napríklad v Spojenom kráľovstve darovalo krv v rokoch 2014 a 2015 o 120-tisíc ľudí menej ako o desaťročie predtým. S poklesom zápasia aj vo Švédsku.

Vaša krv pomohla inému človeku

V tejto škandinávskej krajine vymysleli zaujímavý spôsob, ako ľudí motivovať k tomu, aby sa k darovaniu krvi opakovane vracali. Keď ich krv použijú, v správe im o tom napíšu a vysvetlia im, že ju použili v prospech iného človeka, ktorému pomohla.

„Chceme dať darcom spätnú väzbu, a toto je vynikajúci spôsob, ako to robiť,“ povedala pre Independent Karolina Blom Wiberg z Blodcentralen, štokholmského pracoviska na odber krvi.

„Je to vynikajúci pocit, keď viete, že ste pomohli a možno aj zachránili niekoho život,“ dodala.

# missingtype

Blodcentralen projekt spustilo pred tromi rokmi. Po pozitívnych reakciách zo strany verejnosti začali tieto správy využívať aj iné pracoviská na odber krvi po celom Švédsku.

V Štokholme lákajú darcov aj inými prostriedkami. Ak pôjdete na stránku miestnej transfúznej služby, dočítate sa tam o zásobách krvi vo vašom bydlisku. Ukazuje sa, že ak sú tieto informácie verejne dostupné, ľudia sú ochotní krv darovať, ak uznajú, že stav je alarmujúci alebo vážny, informuje Independent.

V Spojenom kráľovstve tento mesiac v rámci takzvaného Národného týždňa krvi zvyšovali povedomie ľudí o potrebe krv darovať akciou s názvom # missingtype (chýbajúca krvná skupina). Pri tej príležitosti z mnohých názvov ulíc či budov zmizli písmená A, B a O – typy krvných skupín.

Ako na Slovensku motivujeme ľudí k tomu, aby darovali krv, povedala pre Denník N Martina Hestericová, ktorá krv daruje pravidelne: „Človek dostane pred darovaním čaj a keks (povinne musí zjesť). Po odbere čaj/kávu/kakao/horúcu čokoládu z automatu podľa vlastného výberu a niečo na zjedenie, napríklad bagetu alebo croissant (podľa ročného obdobia). K tomu stravný lístok v hodnote dvoch eur. Človek má možnosť vypísať sa na celý deň na PN-ku.“

Postrčiť ľudí k prospešnému správaniu

Čo sa týka švédskej praktiky s SMS správou, ide o zaujímavý spôsob, ako ľudí „postrčiť“ (z angl. nudge) k žiaducemu správaniu – v tomto prípade opakovane darovať krv –, ku ktorému by inak motivovaní neboli, alebo len veľmi ťažko.

Stratégiu „postrčenia“ popísali v roku 2008 ekonómovia Richard Thaler a Cass Sunstein v knihe Nudge. Ide o taký typ politiky, ktorý ľuďom necháva možnosť slobodného výberu na jednej strane, ale na strane druhej im chce pomôcť a „postrčiť“ ich k rozhodnutiam, ktoré nás urobia šťastnejšími či prospievajú nášmu zdraviu.

V duchu tejto teórie autori napríklad navrhujú, aby deti mali v jedálni na výber ako zo zdravého jedla, tak z menej zdravej stravy rýchleho občerstvenia, no požadujú, aby zdravé jedlo bolo uložené v úrovni očí, aby si ho deti skôr vybrali.

Možnosť výberu je tak zachovaná, ale deti sú postrčené k tomu, aby sa stravovali zdravšie.

Rozdiely v darcovstve orgánov určené politikou štátov

Bádatelia vôbec dumajú nad tým, ako upraviť naše správanie smerom, ktorý prospieva nám a spoločnosti. Vezmite si také Rakúsko a Nemecko. Obe krajiny sú si veľmi podobné, napriek tomu súhlasilo v roku 2003 v Nemecku s darcovstvom orgánov iba 12 percent ľudí, zatiaľ čo v Rakúsku až 99 percent. Ako si tento rozdiel vysvetliť?

Eric Johnson a Daniel Goldstein v článku z roku 2003 pre Science ukázali, že ide o odlišnú politiku, ktorú jednotlivé štáty v prístupe k darcovstvu uplatňujú. Zatiaľ čo v Rakúsku sa človek stáva darcom automaticky a o vyradenie z evidencie musí požiadať, v Nemecku je to naopak – ak chcete byť darcom, musíte byť aktívny a  svoju vôľu prejaviť zápisom do príslušného zoznamu. V Rakúsku využili znalosť našej mysle – ľudia sú leniví a mnohým sa odhlasovať z evidencie darcov proste nechce. Vďaka tomu je tam darcom skoro každý a štát z toho profituje.

Ak sa o darovaní krvi chcete dozvedieť viac, navštívte stránku NTS.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].