Denník N

Medička v Prešove: Potrebovali sme liek pre diabetika, ľudia ho zohnali za sedem minút

Eva Baranová. Foto N
Eva Baranová. Foto N

Ľudia, ktorí chceli po výbuchu pomôcť a nevedeli ako, aspoň posýpali chodníky kuchynskou soľou, aby sa nešmýkalo. Všade totiž zamŕzala voda, ktorú hasiči striekali na horiaci dom.

Eva Baranová študuje medicínu v Košiciach a venuje sa medicíne katastrof. V Slovenskej asociácii študentov medicíny je národným koordinátorom pre ľudské práva a mier, kde organizuje školenia pre študentov o zvládaní hromadných nešťastí.

V rozhovore vysvetľuje, ako sa majú ľudia správať pri katastrofách, a oceňuje, ako veľmi chceli Prešovčania pomôcť a dokázali rýchlo zorganizovať pomoc.

Kde ste sa dozvedeli o výbuchu?

Bola som v škole, na lekárskej fakulte v Košiciach, zaregistrovala som to na internete. Ide o moju ulicu, aj keď moja bytovka je o niečo ďalej. Ale mám v tom bloku veľa kamarátov, vyrastala som tam, poznám tam z videnia mnoho ľudí. Ako prvé som sa snažila spojiť s kamarátkou a jej priateľom, ktorí tam bývali. Snažila som sa spojiť aj s rodinou. Všetci sa mi ozvali. Mama počula výbuch a myslela si, že ide o nejaké simulačné cvičenie. Ale prasklo nám okno, otvorilo sa a rozbilo nám črepníky. Keď som išla neskôr po ulici, videla som porozbíjané okná aj v ďalších vchodoch.

Išli ste hneď domov?

Nie hneď. Keďže sa zaoberám manažmentom katastrof, vedela som, že to nie je rozumné. V prvom rade treba uvoľniť cestu záchranným zložkám, aby sa tam z Košíc dostali potrebné záchranky. Vedela som, že nie je správne sa tam naháňať a blokovať cestu. Aj všetkých v Košiciach, ktorí išli v piatok domov, som sa na to snažila upozorniť.

Čiže prvý impulz po takomto nešťastí by nemalo byť – idem sa tam pozrieť.

Prvý impulz, hlavne pre laikov, by mal byť – je potrebné uvoľniť cestu. Nie je rozumné, aby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Výbuch plynu v Prešove

Teraz najčítanejšie