10 čiernych a problémových stavieb: zvláštne bývanie majú aj Fico, Paška a Gašparovič junior

Stavať načierno, bez povolenia, alebo si povolenia prispôsobiť, nie je na Slovensku stále problém.

Prípady najznámejších čiernych stavieb ukazujú často neschopnosť úradov či čudné protichodné rozhodnutia, ktoré sa väčšinou opravujú, keď je už neskoro a stavba stojí.

Ak už aj úrady uznajú, že stavba vyrástla načierno, zväčša ju nezbúrajú, ale dodatočne povolia, hoci s pokutami.

Návrh nového stavebného zákona by mal dodatočné povoľovanie čiernych stavieb stopnúť. Smer sľubuje, že novinka, ktorá má platiť od júla budúceho roku, zabezpečí, že „čierne stavby zmiznú z povrchu zemského“. Tak to celkom nie je. Navyše, tento prehľad ukazuje, že v problémových stavbách žijú aj ľudia z najvyššieho vedenia Smeru. (Viac o novom stavebnom zákone na konci textu.) 

Tu sú príklady čiernych alebo problémových stavieb Slovenska.

Prezidentov syn má opäť problém, Počiatek mu zobral povolenie

Syn bývalého prezidenta Ivan Gašparovič mladší dokázal dostavať vilu v lukratívnej časti Bratislavy na Bôriku napriek tomu, že susedia dlho upozorňovali, že ide nad rámec povolenia a dom bude vyšší, ako je v oblasti povolené.

Krajský stavebný úrad začal stavbu legalizovať, protestovala však prokurátorka. Za čiernu stavbu označil podľa portálu pluska.sk Gašparovičovu vilu aj minister dopravy Ján Počiatek (Smer) a zrušil kolaudačné povolenie a v máji tohto roku aj dodatočné stavebné povolenie. Všetko trochu neskoro – vila už bola dokončená.

Ministerstvo na otázku, čo bude so stavbou ďalej, Denníku N neodpovedalo. Staré Mesto tvrdí, že sa Gašparovič  junior odvolal, ich stavebný úrad preto bude konať, až keď im vrátia spis.

Hranatý a čierny – hotel Juraja Širokého

Luxusný hotel a kancelárske priestory staval podnikateľ Juraj Široký pred hokejovými majstrovstvami v Bratislave narýchlo a začiatočné práce robil bez povolenia.

Na stavbe sa podieľala aj spoločnosť Tehelné pole, v ktorej malo okrem Širokého podiel napríklad aj mesto. Oponenti výstavby mali podozrenie, že výstavbe hotela pomohli pri stavbe susedného hokejového štadióna tým, že spoločné priestory zafinancovalo mesto a štát. Hotel je s tréningovou halou štadióna prepojený.

Široký neskôr získal dodatočné povolenia na hotel, dostal akurát pokutu 30-tisíc eur. Po majstrovstvách sveta v hokeji potom od mesta výhodne odkúpil aj pozemky pod hotelom.

Dom, kde býva premiér, sa nafúkol

V dodatočne zlegalizovanej stavbe luxusného komplexu iba kúsok od parlamentu býva viacero známych osobností a politikov. A medzi nimi aj premiér Robert Fico, ktorý tam oficiálne žije v podnájme.

Stavba mala problém s kolaudáciou, oproti pôvodným plánom sa zväčšila. Pribudli byty, zvýšili sa stropy aj celá stavba, ktorá mala zrazu väčší pôdorys.

Susedom premiéra v luxusnom dome je aj minister dopravy Ján Počiatek, ktorý sa práve čiernym stavbám venuje. Stavebník Bonaparte dostal za porušenie zákona iba pokutu štyritisíc eur.

Novodobý hrad na železnici

Najznámejšia čierna stavba podnikateľa Cyrila Talapku stále nie je doriešená. Obrovský hrad s vlastným jazierkom zasahuje na pozemky železníc.

Tie sa roky neúspešne s podnikateľom sporia a chcú, aby nelegálnu stavbu na ich pozemku odstránil.

Paškov mestský park v Košiciach

V košickom mestskom parku oficiálne nemôžu stáť byty, a tak tam developer postavil komplex, ktorý sa naoko tvári ako rekreačné zariadenie. V skutočnosti však ponúka luxusné apartmány a bazén, fitnesscentrum či priestor na spinning a to je skôr doplnkový nadštandard pre obyvateľov.

Jeden z bytov obýva bývalý predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru. Po jeho nasťahovaní začalo mesto park na noc zamykať. Hoci majú byť apartmány iba na krátkodobé ubytovanie a nie trvalé bývanie, Paška si vo svojej firme píše ako adresu práve park. Košické úrady pochybnej stavbe veľké problémy nerobili, skolaudovali ju bez zbytočných komplikácií, odvolaní, dodatočných povolení či pokút.

O tom, čo je to vlastne za stavbu, mali pochybnosti aj samotní autori projektu, ktorí ju prihlásili do prestížnej súťaže Cena slovenskej komory architektov v kategórii Bytové domy, informoval portál košického Korzára. Rekreačné zariadenie nakoniec ostatné bytové domy v roku 2010 porazilo.

Moderná stavba pod Bratislavským hradom

V podhradí, iba pár metrov od vstupnej brány do Bratislavského hradu, vyrástol moderný dom architekta Dušana Fischera. Ukázalo sa, že aj na jednom z najvzácnejších miest Bratislavy je priestor na novú architektúru.

Budova dráždila svojím umiestnením, má však vážnejší problém, predpísanú výšku z územného plánu prekročila o 2,5 metra. Dom nateraz nie je jednoznačne možné označiť za čiernu stavbu, jasno v tom totiž nemajú ani úradníci a politici.

Magistrát najskôr proti výške protestoval, úradom však výška neprekážala a dali za pravdu majiteľovi, že mesto má v tejto lokalite chaos v pravidlách. Pred dokončením tak vydali dodatočné povolenie na zmenu stavby. Nezákonne, ako neskôr potvrdilo ministerstvo dopravy. Aj v tomto prípade sa stavebník odvolal.

Ani Tatry nie sú sväté

V chránenej oblasti Tatranského národného parku stavali podľa televízie TA3 nelegálny most cez vzácny Studený potok.

Za čiernou stavbou tentoraz nebol žiaden podnikateľ či vplyvný politik, ale obec Stará Lesná. Štátne lesy TANAPu obvinili obec, že porušila zákon o lesoch a stavia na cudzích pozemkoch.

Chránené vtáky, domy na vode a čierne altánky

Jarovecké rameno na okraji Bratislavy sa za posledné roky zaplnilo množstvom hausbótov. Nebol by s nimi až taký problém, keby ich majitelia nezačali vo veľkom nezákonne stavať na chránených brehoch.

Majitelia si postavili rôzne drobné stavby, altánky, garáže, vydláždili chodníky, za obeť padli aj stromy. Nikto si s nimi zatiaľ nevie veľmi poradiť. Vodohospodárska výstavba tvrdí, že musia byť opatrní, lebo majiteľ hausbótu, ktorý robil najväčšie zásahy, je právnik. Napriek tomu úrady majiteľom hausbótov prikázali, že stavby na brehoch musia odstrániť. Viaceré už zmizli.

Z bufetu v parku dom

V historickom parku stavali aj v Žiari nad Hronom. V parku Štefana Moyzesa si podnikateľ namiesto plánovaného letného bufetu postavil rodinný dom.

O prípade informovala v roku 2012 televízia TA3. Hoci úrady rozhodli, aby sa dom stal bufetom podľa pôvodných plánov, s podvodníkom si mesto neporadilo a spor posunulo k exekútorovi.

Sídlo Dellu je vyššie

Najznámejšou čiernou stavbou nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku bolo súčasné sídlo spoločnosti Dell. Stavebník Sasanka mal povolenie na výstavbu trojpodlažnej budovy, aj tak postavil sklenenú budovu s dvanástimi podlažiami.

Investor sa najskôr s úradníkmi sporil, no napokon zaplatil pokutu zhruba 113-tisíc eur (vtedy 3,4 milióna korún) a v roku 2006 stavebný úrad budovu dodatočne povolil.

Plus: Nelegálne osady

Ako vyriešiť problém nelegálnych rómskych osád, ktoré sú rozšírené na viacerých miestach Slovenska? Niekde sa ujalo splácanie nájomného za pozemky pod osadou, iní chceli spory riešiť radikálnejšie a osady búrať, čo by však znamenalo obrovský problém, kde by rómske rodiny potom žili.

Banskobystrický župan a extrémista Marián Kotleba kúpil pozemky pod osadou Krásna Hôrka, aby ju mohol zbúrať, zatiaľ to neurobil.

Jednou z veľkých tém zmeny stavebného zákona sú pravidelne nelegálne rómske osady a debaty o tom, či majú na rómske osady rovno nastúpiť bagre, alebo má štát pomôcť s výkupom pozemkov a podporovať aj svojpomocnú výstavbu nových domov.