Denník N

Dinosaury vyzerali inak, v čom sa Jurský svet mýli

Film vykráda predošlé diely série a ignoruje všetko prevratné, čo sme o dinosauroch za ostatné dve desaťročia zistili, píše geológ a paleontológ Matúš Hyžný.

Autor je geológ a paleontológ, pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Prírodovednom múzeu vo Viedni.

Dinosaury v najnovšom filme Jurský svet (2015) mali byť tým najlepším, čo moderná kinematografia dokáže ponúknuť – prepracované digitálne oživené tvory vytvorené na základe najnovších vedeckých poznatkov. Lenže výsledok pôsobí viac ako rozpačito.

Jurský svet (1993) vychádzal z vtedajšieho stavu poznania

Pred viac ako 20 rokmi, v roku 1993, prišiel do kín trhák – Jurský park Stevena Spielberga. Divákom ponúkol, čo tu predtým nebolo – realistické dinosaury v priamej interakcii s ľuďmi a navyše v podobe, ktorá sa dala odbornou verejnosťou aspoň sčasti akceptovať. Samozrejme, tyranosaurus, ktorý beží rýchlosťou 90 km/hod, bol nezmysel (v skutočnosti v behu zrejme nepresiahol 35 km/hod).

O brachiosaurovi, ktorý sa staval na zadné, sa dá prinajmenšom pochybovať a dilophosaurus, ktorý pľuval jed na diaľku, je číra fantázia (aj keď veľmi efektná).

Samotná anatómia predstavených tvorov však zodpovedala vtedajším poznatkom. Výrazným prešľapom, ktorý bil do očí, bola hádam iba anatómia velociraptorov. Tieto dinosaury neboli dlhšie ako dva metre a mali proporčne dlhšiu a užšiu lebku ako filmové potvory.

velociraptor-info-graphic

Velociraptor – film nám v skutočnosti ukazuje prerasteného deinonycha (rod z čeľade Dromaeosauridae), velociraptor bol výrazne menší a mal odlišne stavanú lebku. Tento typ dinosaurov pokrývalo perie od hlavy po chvost. Zdroj – Jurassic World (2015)

Jurský park bol v istom zmysle skvelý film, ktorý na svoju dobu ponúkol dodatočnú hodnotu – realistické rekonštrukcie vyhynutých tvorov podľa vtedajšieho stavu poznania. To je zásadný rozdiel voči Jurskému svetu.

Ten ich neponúka a svojimi dinosaurami ostal hlboko v dvadsiatom storočí. Film ignoruje všetko prevratné, čo sme o týchto úžasných tvoroch za posledné dve desaťročia zistili.

Farebná plastelínová šeď

Dá sa predpokladať, že tvorcovia chceli zachovať „reálie“ celej série. Ide zrejme o dôvod, prečo raptory vyzerajú ako prerastené, mimoriadne inteligentné, krvilačné beštie v šupinatom háve hovienkovej farby (ako v roku 1993).

Dnes však vieme, že celá skupina dromeosaurov vrátane velociraptora bola operená. Inteligentné boli ako sliepka.  Operenie mali aj dinosaury rodu Gallimimus, ktoré sa v Jurskom svete ocitnú iba v jedinej scéne. Zrejme preto, aby vyvolali nostalgický úsmev na tvárach fanúšikov, ktorí poznajú analogickú scénu z Jurského parku.

gallimimus-info-graphic

Gallimimus – Dnes vieme, že pštrosie dinosaury pokrývalo perie. Jurský svet z roku 2015 nám ale ponúka pohľad na rekonštrukciu z roku 1993, keď sa gallimimus prvýkrát objavil v Jurskom parku. Zdroj – Jurassic World (2015)

Netreba dodávať, že tieto rýchlonohé pštrosovité dinosaury ostali nezmenené a divákovi ukazujú, ako si vedci predstavovali tieto tvory v 90-tych rokoch 20. storočia, nie však dnes.

Takmer všetky dinosaury, ktoré sa mihnú v Jurskom svete, majú telá zemitých farieb. Ešte aj ten nešťastný hybrid Indominus – hlavná praveká príšera filmu – je fádnej plastelínovej farby. Tento obraz sa však už dlho nenosí.

Kým v minulosti sa možno tvorcovia rekonštrukcií inšpirovali vzhľadom a farbou krokodílov a varanov, dnes sa naše pohľady obracajú k oblohe, kde dinosaury stále prežívajú. Vtáky sú totiž jednou z v evolučných línií dinosaurov, pričom dnešné pestro sfarbené operence sú po vizuálnej stránke na hony vzdialené filmovým raptorom, hoci práve raptory sú zo všetkých dinosaurích účinkujúcich Jurského sveta vtákom najbližšie.

Podľa webovej stránky filmu je v parku sedemnásť druhohorných potvor. Rekonštrukcie z filmového webu zobrazujú viaceré pestro sfarbené dinosaury (napríklad Microceratus, Pachycephalosaurus), ale tie divák v kine neuvidí. Namiesto toho ho zaplaví plastelínová šeď.

Krvilačné a pomstychtivé beštie

Dinosaury a pterosaury v Jurskom svete sú vykreslené ako krvilačné beštie, ktoré, hneď ako sa dostanú na slobodu, majú zvláštnu potrebu pomstiť sa svojim väzniteľom. Vlastne sa im nečudujem, ale úprimne pochybujem, že prvú vec, ktorú kŕdeľ pterosaurov po opustení svojej voliéry urobí, je hromadné napadnutie a masakrovanie všetkých dvojnohých bytostí v okruhu piatich kilometrov.

Mimochodom, dokázal by pteranodon, ktorý váži zhruba 20 až 30 kíl, zodvihnúť do vzduchu dospelého človeka?

pteranodon-info-graphic

Pteranodon – Telo pterosaurov pokrývali krátke chlpy pripomínajúce srsť. Krídlové blany boli pravdepodobne spojené so zadnými končatinami a predný okraj krídel počas letu tvorila jednoliata krivka. Nič z toho divák vo filme neuvidí. Zdroj – Jurassic World (2015)

Klop klop o stôl

Dnes navyše vieme, že pterosaury (vzdialené príbuzné dinosaurov) boli pokryté vláknami, ktoré pripomínali srsť. Nielen pokrývka tela zobrazených potvor nerešpektuje najnovšie poznatky. Držanie tela stegosaura vo filme pripomína dávno prekonané obrazy Zdeňka Buriana.

Stegosaurus držal svoj chvost vyzbrojený tŕňmi výrazne vyššie, než nás presviedča film, a tŕne podľa najnovších poznatkov smerovali viac do strán. Apatosaurus ako blízky príbuzný diplodoka mal pravdepodobne rad krátkych tŕňov, ktoré sa tiahli pozdĺž krku a chrbta. Vo filme ich však neuvidíte.

stegosaurus-info-graphic

Stegosaurus – takmer všetky dinosaury na plátne majú zemité farby. Plastelínovú šeď strieda vojenská zelená. Platne na chrbte stegosaura však boli zrejme pestro sfarbené a určené na odplašenie útočníka alebo dvorenie pred párením. Zdroj – Jurassic World (2015)

apatosaurus-info-graphic

Apatosaurus – Krk a chrbát apatosaura pravdepodobobne pokrývali krátke tŕne. Zdroj – Jurassic World (2015)

V jednej scéne si raptor ťuká svojím smrtiacim pazúrom o zem. Zjavne má ísť o akúsi ťarbavú analógiu čisto ľudského gesta nervózneho poklopkávania prstov o stôl. V prípade raptora to však pôsobí mimoriadne nedôveryhodne. Navyše, ak by boli raptory také inteligentné, ako ich film prezentuje (čo určite neboli), predsa by si svoje hlavné zbrane netupili, zvlášť, keď v prírode nachádzajú iba málo spôsobov, ako si ich opäť nabrúsiť. V parku to za nich možno robí ich ošetrovateľ Owen Grady.

Otázkou takisto ostáva, prečo by tyranosaurus útočil na indomina tak, ako nám to ukazuje jedna zo záverečných scén filmu. O potravu mu určite nešlo. Že by išlo o obranu vlastného teritória, ktorým je, pochopiteľne, celý ostrov Isla Nublar? Za asistencie stále hladného mosasaura sa napokon kráľ tyranských jašterov predsa len opäť dočká svojho kráľovstva…

tyrannosaurus-rex-info-graphic

Tyrannosaurus – jeden z mála dinosaurov, ktorý poučené publikum nedvíha zo stoličkyZdroj – Jurassic World (2015)

Indominus – veľký, dravý a nespútaný

Na záver sa treba vyjadriť k už spomínanému indominovi. Chápem „potrebu“ mať na plátne niečo veľké, dravé a nespútané. Ale prečo práve genetický hybrid? O nereálnosti takéhoto počinu sa ani netreba zmieňovať, to by sme museli celú myšlienku parku dinosaurov rovno zmietnuť zo stola.

Prečo však vytvárať novú príšeru, ktorá silno zaváňa godzillou, keď paleontológovia poznajú celú plejádu fantastických obrovských teropodov? Poruke sú napríklad Mapusaurus, Carcharodontosaurus alebo Giganotosaurus – všetky boli väčšie ako slávny tyranosaurus.

jura2

Indominus rex. Zdroj – Imdb

A načo to čachrovanie s novým menom Indominus rex? Taxonómia (to jest „vymýšľanie a používanie vedeckých mien“) je vážna vec a má veľmi prísne pravidlá. Ide vôbec v prípade indomina o rozmnožovania schopného jedinca, ako by sa na biologický druh patrilo? Viac som ich vo filme nenarátal, ale správcovia parku iste majú nejaké embryá v zálohe. Potrebuje vôbec tento hybrid druhový názov?

Filmu Jurský svet, ktorý sa tvári vedecky, pokiaľ ide o rekonštruované dinosaury, tak v konečnom dôsledku dominuje tvor, ktorý vôbec neexistoval.

Čosi sa dá pochváliť

Dinosaurov, ktoré zodpovedajú súčasnému stavu poznania, je vo filme veľmi málo. Patrí sem Tyranosaurus, Ankylosaurus a hádam aj Triceratops, aj keď v prípade posledného menovaného by som rád videl pestrejšie vymaľovaný kostený golier.

triceratops-info-graphic

Triceratops – u triceratopsa sa dá očakávať pestro sfarbený golier, keďže išlo najskôr o štruktúru spojenú s pohlavným výberom. Alebo sa pozeráme na fádne sfarbenú samicu? Zdroj – Jurassic World (2015)

ankylosaurus-info-graphic

Ankylosaurus – koncová časť chvosta ankylosaura bola spevnená osifikovanými (skostnatelými) väzmi, takže zviera nedokázalo ohýbať chvost tak, ako ukazuje obrázok. Navyše ankylosaurus pri odstrašovaní útočníkov pravdepodobne kýval chvostom zo strany na stranu. Zdroj – Jurassic World (2015)

Scén, kde vidieť celého dinosaura, veľa nie je. Uvidíme raptory, starého dobrého T. rexa, vystrája tam ten nešťastný indominus a lietajú nepodarené pterosaury. Ale všetky ostatné druhy sa objavia sotva v niekoľkých sekvenciách. Je paradoxné, že najlepšie rekonštruované dinosaury sú tie, ktoré vlastne vo filme ani neúčinkujú, ale nájdete ich na webovej stránke filmu.

Vykradli staré diely, urobili zlú vedu

Jurský svet trpí syndrómom mnohých filmových sérií, keď sa pokračovanie snaží priblížiť (takmer vždy) najlepšej „jednotke“. Pokojne ma ukameňujte, ale s názormi z filmovej databázy, ktoré Jurský svet takmer vynášajú do neba, nemôžem súhlasiť.

V Jurskom svete nájdeme prekvapivé množstvo scén, ktoré parafrázujú Jurský park (a ďalšie diely série). Na mňa to však pôsobilo ako sebavykrádanie a spolu s dinosaurami, ktoré svojím podaním patria na smetisko dejín, ma utvrdzujú v názore, že Jurský svet ponúka iba veľmi málo nového.

Teraz najčítanejšie