utorok

Fico pripraví o prácu 3 500 ľudí, protestujú výrobcovia elektriny

Najprv podnikateľom nasľubovali peniaze, aby vyrábali zelenú elektrinu, ktorú od nás chcel Brusel. Teraz im dotácie predčasne berú.

Keď prišla reč na Váhostav a dlhy, ktoré odmietal vyplatiť svojim drobným obchodným partnerom, premiér Robert Fico na poslednú chvíľu zasiahol. Teraz, keď má pre čudné legislatívne zmeny prísť o prácu 3500 ľudí, nedeje sa nič.

Takýto odkaz nechali Ficovi počas utorňajšieho protestu pred Úradom vlády zástupcovia výrobcov elektriny zo zelených zdrojov.

"Na našom družstve vyrábame energiu zo zvyškov rastlinnej výroby a hnoja. Zamestnávame 85 ľudí, nemám ich však z čoho posledných 5 mesiacov vyplácať. Musím prepúšťať," opisuje situáciu František Lizák, majiteľ bioplynovej stanice.

Na Úrad vlády odniesli protestujúci niekoľko krabíc plných oznámení o výpovedi. Foto - N
Na Úrad vlády odniesli protestujúci niekoľko krabíc plných oznámení o výpovedi. Foto - N

Čo sa vlastne stalo?

Pred niekoľkými rokmi sľúbila vláda podnikateľom, ktorí sa rozhodnú investovať do zdrojov šetrných k prírode, že im vysokú investíciu pomôže 15 rokov financovať cez nadštandardné ceny za ich zelenú elektrinu.

Bežná paneláková domácnosť túto politiku pocítila minulý rok asi 60 eurami navyše na faktúre za elektrinu.

Koncom minulého roka sa všetko zmenilo. Extra doplatky sa ani nie v prvom polčase 15-ročných garancií odrazu vytratili. Platí to pre asi 1200 zelených výrobcov elektriny, čiže zhruba polovicu všetkých dotovaných.

Dôvod: všetci naraz si vraj nevšimli zmeny v zákone a nepredložili úradom všetky potrebné informácie, aby mohli dotácie ďalej poberať.

Inak povedané, vraj neboli schopní podľa nového znenia zákona napríklad nahlásiť na všetky potrebné miesta predpoklad, koľko elektriny chcú zhruba vyrobiť.

Prichádzajú o peniaze

Namiesto extra doplatkov tak za elektrinu môžu dostať iba toľko peňazí, koľko stojí na burze, čiže okolo 30 eur za 1 megawatthodinu.

Pre ilustráciu, nové drobné fotovoltické elektrárne môžu tento rok dostávať za 1 megawatthodinu elektriny 88,89 eura. Tí, ktorí sa pripojili medzi prvými s veľkými solárnymi zdrojmi, mohli inkasovať vyše 400 eur za megawatthodinu. Vtedy sa však výhodné dotácie na veľké elektrárne podarilo vo veľkom využiť len úzkej skupine podnikateľov.

Dnes platí, že práve najväčšie zdroje elektriny nemali problém s naplnením zákona. Reč je o veľkých dotovaných zdrojoch napríklad z portfólia podnikateľa Jozefa Brheľa, Ivana Kmotríka či Milana Fiľa.

Zato menšie výrobne podľa úradníkov, ktorí dotácie rok čo rok odobrujú, zasa neoplývajú takou schopnosťou rovnako pochopiť zákon ako veľkí.

Je to účelové?

David Langar, ktorý tiež prišiel protestovať pred Úrad vlády, je podľa svojich slov živým príkladom toho, že všetky potrebné dokumenty odovzdal, ale tvrdia mu, že nie. Nič mu vraj nie je platná ani kópia z podateľne.

"Nemôžem si dovoliť zaplatiť deťom dovolenku a neviem, ako im budem platiť krúžky," hovorí majiteľ vodnej elektrárne v Tatranskej kotline.

Majitelia zelených elektrární, ktorí predčasne prišli zrejme najmenej na rok o dotácie uprostred hry hovoria, že zákony niekto poohýbal tak, aby sa dotácie vyškrtali.

Medzitým sa kráti čas do nadchádzajúcich volieb. Premiér často sľubuje voličom najmä lacnejšie energie. Vyškrtanie dotácií by na to priestor vytvorilo.

Majitelia ekologických elektrární od premiéra žiadajú urýchlené zmeny. Doručili mu 3 500 oznámí o výpovedi. Neobstojí podľa nich ani argument, že o doplatkoch rozhodujú distribučné spoločnosti, v ktorých má štát iba akcie a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pod vedením nominanta Smeru Jozefa Holjenčíka.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |