Denník N

Vladimíra Meško Briestenská: Zmena profesie či univerzitného štúdia nemusí znamenať, že ste zlyhali 

Vladimíra Meško Briestenská. Foto - archív V. M. B.
Vladimíra Meško Briestenská. Foto – archív V. M. B.

„Odísť z profesie, v ktorej máte meno, kredibilitu a uznanie, nie je ľahké. Zmena však človeku môže priniesť pocit naplnenia a vieru, že spoločnosti odovzdávate kus seba,” hovorí Vladimíra Meško Briestenská.

Podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean RSS

Na našom prvom stretnutí, keď sme sa začali rozprávať o tom, čomu sa venujete, ste sa v profesionálnom zmysle zadefinovali ako fluidný človek, ktorý nepatrí do žiadnej škatuľky. Čo ste tým chceli povedať?

Keď sa nás niekto opýta, čo robíme alebo kto sme, je to zvyčajne otázka položená s istým pátosom. Pýta sa nás to práve preto, aby si nás mohol zaškatuľkovať. Ja pracujem s ľuďmi aj organizáciami a pomáham im z tejto škatuľky vyjsť, nájsť samých seba. Umožňujem ľuďom aj organizáciám – teda kolektívom ľudí, hľadať a nájsť svoj systém, svoje hodnoty, svoju autentickosť. To, kým sú a prečo sú práve na tejto ceste. Aká je pridaná hodnota, ktorú danej spoločnosti alebo organizácii ako jej zamestnanci dávajú.

Snažím sa byť tiež mostom k tomu, aby si ľudia aj organizácie vôbec dovolili klásť tieto otázky, aby si dovolili preskúmať svoje vnútro pri hľadaní odpovedí.

Tieto vaše vyjadrenia však môžu znieť na prvý pohľad ako nejaké vágne mudrovanie, alebo ako keby ste sa tvárili, že ste znovu vynašli koleso.

Momentálne čítam knihu, ktorá sa volá Tekutý život, napísal ju významný poľský sociológ Zygmund Bauman. Hovorí, že v rýchlej dobe, v ktorej žijeme, jediný spôsob, ako prežiť, je mať takzvane tekutý život. Byť tekutý. To znamená nemať pevné hranice, nebyť zavretý v nejakej škatuli, nebrať sa príliš vážne a skúšať. Dovoliť si, testovať, ochutnávať.

Tieto pre niekoho možno vágne znejúce slová znamenajú veľmi veľa v zmysle toho, kam nás v realite môžu priviesť.

Skúsim to parafrázovať takto: povedzme po štyridsiatke, možno skôr, si zdravá pracujúca žena alebo muž môžu povedať, že majú takmer polovicu produktívneho života za sebou. Pravdepodobne intuitívne začínajú hľadať odpovede na otázky: „Čo ďalej? Čím naplním svoj ďalší život? Kým som a kam sa ďalej pohnem?“

Áno. Nie je to celkom viazané na určitý konkrétny vek, ale presne tieto otázky si ľudia kladú.

Odísť z profesie, v ktorej máte meno, kredibilitu, uznanie, nie je ľahké. Z toho rebríka, po ktorom môžete stúpať vyššie, urobiť skok do vôd, ktoré nepoznáte, je aj vecou odvahy. Prináša to so sebou riziko, nielen finančné, ale aj sociálno-statusové. A sociálna mena je v súčasnej spoločnosti veľmi dôležitá.

Druhou stranou mince je však to, čo vám to môže priniesť. Chodiť domov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Životy žien

Teraz najčítanejšie