Nevyznáte sa v tom, čo sa deje okolo Grécka? Prečítajte si otázky a odpovede

Čo sa stalo počas pondelkového stretnutia lídrov Únie?

Jednoduchá odpoveď je, že sa nestalo nič. Zatiaľ.

Na trhoch však zavládol mierny optimizmus, pretože grécka vláda vedená ľavicovou stranou Syriza predstavila plán reforiem, ktorým chce vyhovieť požiadavkám zahraničných veriteľov. Lídri európskych krajín povedali, že Gréci po dlhých mesiacoch nikam nevedúcich rokovaní konečne predložili plán, na ktorom sa dá stavať.

Prečo museli Gréci predložiť plán reforiem?

Pretože to bolo podmienkou, aby im veritelia – takzvaná Troika, teda Medzinárodný menový fond (MMF), krajiny eurozóny a Európska centrálna banka – uvoľnili poslednú časť finančnej pomoci (bailout) vo výške 7,2 miliardy eur. Bez nej totiž Grécko nie je schopné zaplatiť splátku Medzinárodnému menovému fondu vo výške 1,6 miliardy eur, čo má spraviť najneskôr do konca júna.

Takže uspeli?

To ešte nie je isté. Grécka vláda mala pôvodne plán reforiem predložiť najneskôr do nedele o polnoci. Nakoniec návrh poslali až v pondelok doobeda, takže ministri financií ani lídri európskych vlád, ktorí sa v pondelok stretli na núdzovom rokovaní, nemali dosť času grécky plán dostatočne preštudovať.

Reakcie väčšiny politikov však boli zväčša pozitívne. Jeroen Djisselbloem, šéf Euroskupiny, ktorá združuje ministrov financií z krajín eurozóny, po rokovaní povedal, že bolo „pozitívne“ a že je „základom pre reštart vzťahov“. Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie, zas povedal, že je presvedčený o tom, že do konca týždňa padne konečné rozhodnutie, ktoré bude pre Grécko pozitívne.

Najskeptickejší boli nemeckí politici. Wolfgang Schaeuble, nemecký minister financií, ešte v pondelok vyhlásil, že grécky návrh „nepriniesol nič nové“. V utorok bol už miernejší a povedal, že ide o „dobrý štart“, od ktorého sa dá odraziť. „Ide o určitý posun. No počas diskusie sa ukázalo, že pred sebou máme ešte veľa práce a času je málo,“ povedala zas v pondelok nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Aké ústupky Gréci ponúkli?

Veritelia od Grécka požadujú, aby schválilo reformy, ktoré by krajinu priviedli k ozdraveniu verejných financií a dlhodobo udržateľnému hospodáreniu.

Hrozivý je predovšetkým verejný dlh vo výške 320 miliárd eur, čo je 177 percent HDP. Ľavicová Syriza, ktorá od januára vládne v Grécku, sa však snaží naplniť svoje predvolebné sľuby, že zastaví ďalšie úsporné opatrenia, ktoré podľa mnohých Grékov spravili ich život neznesiteľným. Preto sa päť mesiacov pokúšala grécka vláda vyjednať v Európe dohodu, ktorú by Gréci nepocítili.

Nakoniec na poslednú chvíľu prišla s návrhom, ktorý ráta s postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku (v roku 2025 by mali Gréci odchádzať do penzie vo veku 67 rokov) a s vyššími dôchodkovými odvodmi.

Čiastočným ústupkom je tiež to, že Gréci žijúci na ostrovoch v Egejskom mori už nebudú mať nižšiu sadzbu DPH. Ďalšie peniaze chce grécka vláda získať „daňou zo solidarity“ pre ľudí s ročným príjmom vyšším ako 50-tisíc eur či zavedením špeciálnej korporátnej dane pre podniky s obratom vyšším ako 500-tisíc eur.

Koľko ušetrili a bude to stačiť?

Gréci tvrdia, že týmito opatreniami pribudne do rozpočtu 2,7 miliardy eur (1,5 percenta HDP) v tomto roku a 5,2 miliardy eur (2,9 percenta HDP) v budúcom. Či to bude veriteľom stačiť, je otázne.

Syriza sa vyhla hlbšej reforme daňového systému, dôchodkov a verejnej správy. Aj naďalej plánuje ponechať tri pásma DPH namiesto dvoch, ktoré navrhovala Troika. Nezvýšila ani DPH za energie a v reštauráciách. Reformy sa tiež nedotknú vyplácania súčasných dôchodkov a platov zamestnancov verejnej správy.

Kedy sa teda rozhodne?

V stredu bude opäť rokovať Euroskupina, teda ministri financií. Tí by mali zhodnotiť grécke návrhy a korigovať ich pred plánovaným stretnutím lídrov Únie, ktoré prebehne vo štvrtok a v piatok. Potom by malo byť jasné, či dá zvyšok eurozóny Grékom zelenú.

Karty však ešte môže zamiešať tretí veriteľ – Medzinárodný menový fond. Christine Lagardová, ktorá fond vedie, v pondelok podľa agentúry Reuters neodchádzala z rokovaní presvedčená. Podľa magazínu Economist bude MMF požadovať ešte hlbšie reformy, čo môže byť pre ľavicovú vládu problém.

Navyše všetko bude závisieť predovšetkým od toho, či grécka vláda nezostane len pri sľuboch a či aspoň časť z reforiem presadí najneskôr do budúceho týždňa, keď má vypršať hraničný termín pre splátku MMF. Viacerí poslanci zo Syrizy sú pritom proti akýmkoľvek ústupkom veriteľom a niektoré z návrhov nechce podporiť ani koaličný partner ľavičiarov, populistická strana Nezávislí Gréci.

Ak sa Gréci dohodnú s veriteľmi, bude po kríze?

Ani zďaleka, a to je momentálne najväčší problém. Uvoľnenie poslednej časti finančnej pomoci síce Grécku pomôže splatiť najbližšie splátky, no krajina sa stále bude topiť v dlhoch. Financial Times tvrdí, že nech už bude výsledok rokovaní akýkoľvek, Grécko bude ešte roky závislé od podpory z Únie a MMF. Ekonomické problémy krajiny sú jednoducho príliš hlboké.

Syriza od európskych partnerov požaduje, aby krajine odpustili aspoň časť dlhov. Inak sa podľa nich krajina dostane do akejsi špirály splátok dlhov, na ktoré si bude musieť požičiavať ešte dlhé roky.

Niečo také už pripustila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá však čelí čoraz väčšej nevôli niektorých členov z jej vlastnej strany. Od Syrizy sa zas môžu odkloniť sklamaní voliči a podporiť ešte radikálnejšie strany – napríklad gréckych komunistov či fašistov zo Zlatého úsvitu.

„Rozvod by bol katastrofou pre všetkých. Problémom je, že pokiaľ Grécko a eurozóna nezmenia podmienky svojho vzťahu, dobrým riešením nie je ani to, ak zostanú spolu,“ napísal magazín Economist.