Sibírsky Indiana Jones a za koľko sa dá vyrobiť ľudské telo. Desať najlepších kníh roka o prírodných vedách
Predstavujeme vám výber najlepších populárno-vedeckých kníh roku 2019 podľa redaktora českého Deníka N Petra Koubského.
Desiatku titulov spája kvalita, vo všetkých ostatných ohľadoch sa navzájom líšia – odborom, spôsobom rozprávania, náročnosťou textu. V dvoch prípadoch ide o české vydanie minuloročných noviniek, zvyšných osem kníh je v angličtine.
1. Telo, návod na použitie
Bill Bryson je jedným z najlepších rozprávačov na svete – či už píše cestopisy, Shakespearov životopis, alebo opisuje vlastný dom. V tohtoročnej novinke Telo, návod na použitie sa zaoberá témou, o ktorej sa dá rozprávať dlho: ľudským telom.
Už začiatok je veľmi pôsobivý: Bryson sa v ňom snaží seriózne spočítať, koľko by stál materiál, z ktorého je možné telo vytvoriť „bez práce a know-how“. A je to prekvapivo veľa – nejakých 150-tisíc dolárov. To pre malé množstvo vzácnych prvkov, bez ktorých sa naša fyziológia nezaobíde, a v dôsledku požiadavky na vysokú čistotu surovín.
Nečakajte len zbierku zábavných kuriozít. Bryson síce píše veľmi ústretovo, ale zároveň presne a poučne: o endokrinológii, o obličkových kameňoch, o tvare a veľkosti vášho žalúdka (a o tom, že žalúdok vášho psa je pravdepodobne väčší ako váš), o spánku (a o tom, že počas typickej noci ste hore po chvíľkach až pol hodiny bez toho, aby ste o tom vedeli).
Mimochodom, tento rok vyšla v češtine aj Brysonova Stručná história takmer všetkého – vynikajúci prehľad prírodovedných objavov podaných v historickom kontexte.
2. Rodovo vyvážený odvoz snehu
Prečo je ženám v klimatizovaných kanceláriách zima? Pretože optimálnu teplotu – prinajmenšom v nadnárodných spoločnostiach – určuje výpočet vychádzajúci z hmotnosti a metabolizmu priemerného muža oblečeného v obleku.
To je len nepríjemné; ale keď sa podľa váhy a výšky priemerného muža prepočítavajú airbagy a bezpečnostné pásy, môže to nejednu ženu stáť život.
Caroline Criadová-Perezová vo svojej knihe Neviditeľné ženy uvádza takých príkladov mnoho. Autorka poukazuje na „rodovú medzeru v dátach“ – na to, v koľkých oblastiach života sa jednoducho so ženami nepočíta alebo sú považované za odchýlku od normy.
Nerovnosť nespočíva len v ťažkej dostupnosti vedúcich funkcií a vo výške platov, ale aj napríklad v tom, ako vysoko od zeme sú vrchné poličky v skrini.
Alebo v systéme odhŕňania snehu: autorka uvádza pekný príbeh zo švédskeho mestečka, kde sa radní chceli uistiť, že v ničom, čo radnica robí, nie je žiadna diskriminácia.
Upratovanie snehu z ulíc vari môžeme vynechať, navrhol
