Legenda o bratislavských ignorantoch

Legenda prvá. Blazeovane posedávajú v hipsterských podnikoch, kým iní, poctiví ľudia, pracujú. A nerobia nič, len rečnia, rečnia, rečnia. A potom sa postavia a aj s celou tou sieťou strán a mimovládok a Facebookov a názorov manipulujú Slovensko, ktoré to cíti inak.

Legenda druhá. A okrem toho sú to ešte aj ignoranti. V lepšom prípade Slovensko nepoznajú a nezaujíma ich, veď nechodia ani za hranice Račianskeho mýta. V horšom prípade Slovensko priam nenávidia. A polovica sú originálni Bratislavčania a druhá prisťahovalci; a tí druhí sú ešte horší, lebo sa navyše ešte aj odrodili od rodnej hrudy.

A keď sa tieto dve legendy spoja, vznikne legenda tretia. O Bratislavčanoch, ktorí len omieľajú tie svoje intelektuálne žvásty a nikam nechodia. A všetko je to ich vina. Lebo nechodia. Lebo sa nezaujímajú. Lebo by sa mali.

Akurát, že je to celé jeden bohapustý nezmysel, ktorý jeho autora usvedčuje z obyčajnej intelektuálnej lenivosti.

Klamstvo prvé: nikto nikam nechodí

Každý, kto má čas a chuť a energiu, chodí po Slovensku. Ide tam, kam ho zavolajú, a ide tam preto, lebo si uvedomuje, čo sa deje a kde sme sa ocitli. Sám som len za posledné týždne bol v Leviciach, Prievidzi a Tvrdošíne. Napríklad.

Klamstvo druhé: nikto nikomu nerozumie

Hovoria nám, že Slovensko nepoznáme, ale my ho poznáme omnoho lepšie ako tí, ktorí nám to hovoria — práve preto, že po ňom cestujeme. Hovoria nám, že nevieme, čo ľudí trápi, ale my sa s nimi stretávame a rozprávame — často tiež na rozdiel od tých, ktorí nám to hovoria. Napríklad.

Klamstvo tretie: nikto nič nerobí

Deje sa toho množstvo a prakticky všade, od krajských miest až po tie ani nie okresné. Všade sa konajú diskusie, zhromaždenia, protesty. Všade je dostatok miestnych ľudí, ktorým to nie je jedno, a ak s nimi nesúhlasite, tak si zorganizujte svoje vlastné a lepšie.

Smelo do toho, len sa nesťažujte, že sa nič nedeje a že niekto by mal niečo spraviť — ale pozor, presne tak, ako si to predstavujete vy. Toto predsa nie je informačná púšť, už nežijeme v izolovaných dolinách, v ktorých sa dorozumievame vatrami. Toto nie je ani rok 1998 a jediným zdrojom informácií nie je Mečiarom zmanipulovaná štátna televízia.

Všade chodia noviny, všade je internet. Všade existuje ten jeden človek, ktorému to nie je jedno. Spojte sa s ním, a ak ho neviete nájsť, staňte sa ním vy. V druhom kroku sa do tej Bratislavy ozvite a uvidíte, že je plná nie ignorantov, ale ľudí ako ste vy sami. Presne rovnakých.

Vymeňte si dva maily, dohodnite sa, zorganizujete diskusiu. Je to jednoduché. A konečne sa niečo bude diať — teda ak sa nedeje. Len už, prosím, nehovorte, že niekto by mal niečo robiť.

V tomto sme všetci spolu. Čím skôr pochopíme, že nie je čas na to, aby zvyšok Slovenska nadával na Bratislavu a Bratislava na zvyšok Slovenska, tým lepšie. To ako si, prosím vás, predstavujete tých druhých? Fakt si myslíte, že Bratislavčania nemajú na práci nič iné, iba pochodovať pod dúhovou vlajkou? A vy druhí si naozaj myslíte, že na zvyšku Slovenska žerú deti? Čo ste sa zbláznili?

Dalo by sa povedať, že je to hlúpe, ale povedzme radšej, že je to naozaj intelektuálne nepoctivé. Klamanie samého seba aj ostatných. Ten, kto Bratislavu alebo zvyšok Slovenska vníma ako jednoliaty a nepriateľský celok, chce predsa v skutočnosti povedať toto: síce nadávam na to, že diskusia neexistuje, ale v skutočnosti o diskusiu nemám záujem. Chcem si len zanadávať.

V poriadku, len to treba povedať rovno.