Denník N

Za výbuch v Prešove obvinili robotníkov, otáznikov ešte zostáva veľa (otázky a odpovede)

Mukačevská 7 v Prešove. Foto - TASR
Mukačevská 7 v Prešove. Foto – TASR

Robotníci síce prerazili potrubie zemného plynu, ale ako sa dostal plyn do paneláku? Prečo sa zhromaždil v koncentrácii, ktorá viedla až k takému silnému výbuchu? Otázky a odpovede k situácii v Prešove.

Kedy nastal výbuch?

Priemyselná kamera zachytila, že výbuch v prešovskom paneláku nastal pár sekúnd pred 12.13. Podľa odhadov nastal výbuch na 9. poschodí vo vetracej šachte. Mesto v týchto dňoch už začína s búraním štyroch zničených vrchných poschodí na Mukačevskej ulici 7 v na Sídlisku III v Prešove, ktoré je neďaleko centra mesta.

Pri výbuchu zomrelo sedem ľudí, jedna dôchodkyňa je stále nezvestná. Telo nenašli ani hasiči a horskí záchranári, ktorí na prehľadanie poschodí použili aj špeciálne vycvičeného psa.

Ako došlo k výbuchu?

Vyšetrovatelia zverejnili, že príčinou boli stavebné práce v okolí paneláka, obvinili troch robotníkov z Gelnice, ktorí na Mukačevskej ulici ukladali podzemné rozvody. Prerazili pritom aj potrubie zemného plynu.

Robotníci mali zacítiť plyn okolo 11.30 a oznámili to svojim vedúcim. Začali zisťovať, ako sa plyn dostal do bytovky, otvorili šachtové poklopy, aby sa plyn vyvetral, a obyvateľom z paneláka poradili to isté – aby otvorili okná a vetrali. Približne o polhodinu nastal výbuch.

Bytovka číslo 7 po výbuchu. Zdroj – FB Polícia SR

Z čoho sú robotníci obvinení?

Z toho, že po prerazení potrubia nevykonali opatrenia, aby zabránili jeho vznieteniu. To znamená, že nekontaktovali tiesňové linky – ani plynárov, záchranárov, ani políciu.

Tiež neupozornili obyvateľov panelákov a nevyzývali ich, aby opustili budovu. Namiesto toho sa spoliehali, že sa plyn odvetrá.

Ako sa plyn dostal do paneláka?

Zatiaľ nie je jasné, ako je možné, že sa plyn zhromaždil v horných poschodiach paneláka v natoľko veľkej koncentrácii, že viedol k takému silnému výbuchu. Dekan fakulty baníctva v Košiciach potvrdil, že išlo o enormné množstvo plynu.

„Na univerzite sa zaoberáme výbušninami, ktoré sa využívajú pri banskej činnosti, ale aj pri demolácii budov. Na to, aby sme dosiahli podobnú explóziu, by bolo nutné použiť niekoľko kilogramov takýchto trhavín,” povedal pre Korzár Michal Cehlár, dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity.

Jedným z vysvetlení ničivosti výbuchu môžu byť stavebné úpravy, ktoré v paneláku spravili v roku 2017. S úpravami pritom prešovskí hasiči nesúhlasili a vydali k nim negatívny revízny posudok.

Do úvahy treba brať aj to, že panelák mal vlastnú malú kotolňu. Tú si zriadili pred viac ako desiatimi rokmi, keď ľudia z tohto vchodu odišli od veľkého správcu Spravbytkomfort.

Akou rekonštrukciou prešiel panelák?

Prešovskí hasiči zatiaľ nespresnili, s akými stavebnými úpravami nesúhlasili. „Nevieme konkrétne úpravy. Oni niečo prerábali s tým, že sa odpojili od kotolne a urobili si svoju kotolňu, ťahali nejaké rúry pravdepodobne, ale neviem to s istotou povedať, nebol som tam na mieste,“ povedal pre Korzár riaditeľ Okresného riaditeľstva HaZZ v Prešove Ľubomír Toďor.

Viac prezradil správca budovy na domovej schôdzi vedľajšieho paneláka na Mukačevskej 3. Približne pred rokom sa boli pozrieť, aké stavebné úpravy ich susedia spravili. Zmeny boli najmä vo vetracej šachte, ktorú si prispôsobili tak, aby na každom poschodí vznikol ešte malý odkladací priestor. Zistili, že proti tomu namietali hasiči, a preto od toho upustili.

Robili aj v okolitých panelákoch podobné stavebné úpravy?

Otázna je susedná bytovka na Mukačevskej 3. Kým okolité budovy sú pod správou Spravbytkomfort, tieto dva dvanásťposchodové vežiaky sa od firmy odčlenili a majú vlastných správcov. Obe budovy by mali mať aj vlastné kotolne.

Na domovej schôdzi sa obyvatelia z „trojky“ správcu bytovky pýtali, či majú všetky povolenia od hasičov. Správca ich uistil, že budova prešla požiarnou revíziou. Chyby, na ktoré ich hasiči upozornili, odstránili a majú o tom aj zápis.

Prešovskí hasiči dostali niekoľkokrát otázku, či má podobnú otáznu rekonštrukciu aj susedný panelák číslo 3. Nechceli na to však odpovedať priamo: „Zhromažďujeme všetky dokumenty a ešte sa neviem vyjadriť. Začínalo sa to ešte v roku 2007 a hľadáme v archívoch všetky veci, ktoré sa toho týkajú,“ povedať okresný riaditeľ hasičov Toďor.

Paneláky na mape. Foto N

Čo hovoria obvinení robotníci?

Robotníci sa obhajujú najmä tým, že vŕtali na mieste, kde podľa zakreslených plánov nemalo nič byť. Spochybňujú, že zákresy inžinierskych sietí a plynového potrubia sú v súlade s realitou.

Za robotníkov sa postavila aj stavebná komora a podala aj trestné oznámenie. Na obranu robotníkov upozornila, že plynové potrubia a iné podzemné rozvody mohli byť v projektovej dokumentácii chybne zakreslené. Za to by podľa nich nemali niesť zodpovednosť robotníci, ktorí obsluhujú stroje.

Problém mohol spôsobiť aj stroj. Pri vŕtaní, ktoré je medzi ľuďmi známe ako krtkovanie, sa podľa šéfa komory občas stáva, že hlavica po náraze na tvrdú prekážku nekontrolovane zmení smer, čo mohlo spôsobiť prerazenie potrubia.

Všetky práce v blízkosti plynovodu treba vykonávať ručne, zareagoval podnik SPP – Distribúcia na vyjadrenie stavebnej komory. Okolo plynovodu je stanovená bezpečnostná zóna jeden meter, v ktorej sa musí pracovať výhradne bez strojov. „Kopanie v ochrannom pásme plynovodu iným spôsobom ako ručne je jasným porušovaním zákona a technických noriem,“ tvrdí SPP – Distribúcia.

Sú dnes všetci späť vo svojich bytoch?

Nie sú a obyvatelia zničeného domu sa do svojich bytov už pravdepodobne nikdy nevrátia. Začína sa s búraním vrchných poschodí pomocou strojov s dlhými ramenami. Mesto ešte nepotvrdilo, či sa bude panelák búrať celý.

Necelý týždeň po výbuchu sa mohla vrátiť väčšina obyvateľov z domov okolo zničenej budovy. Problémom sú okná, ktoré rozbila tlaková vlna po explózii. Správca bytov Spravbytkomfort mal zabezpečiť firmu, ktorá okná zasklí.

Nasťahovať sa domov zatiaľ nemôžu obyvatelia z Mukačevskej 9. Bytovka je v tesnej blízkosti zničeného paneláka, z ktorého odpadávajú kusy panelov. Ľudia z tohto domu sa budú môcť nasťahovať pravdepodobne až po tom, čo demontujú vrchné poschodia na čísle 7.

Na čo mesto použije vyzbierané peniaze?

Poslanci v stredu jednohlasne schválili, ako mesto prerozdelí peniaze. Bude to troma spôsobmi.

Obyvatelia panelákov 7 a 9, ktorí sa nemôžu vrátiť domov, dostanú príspevok na náhradné bývanie. Každý byt bude celý polrok dostávať mesačne 500 eur.

Jednorazový príspevok vyplatia obyvateľom z vchodu číslo 7, bude vo výške 10-tisíc eur na jeden byt. Pre obyvateľov z čísla 9 je určený jednorazový príspevok vo výške 3-tisíc eur.

Zvyšná suma bude prerozdelená podľa pomeru metrov štvorcových pre vlastníkov bytov v bytovke číslo 7.

Koľko peňazí sa doteraz pre Prešov vyzbieralo? 

Na účte, ktorý mesto zriadilo ako zbierku pre obete výbuchu, bolo v stredu už 2,6 milióna eur. Zbierka potrvá do 31. januára 2020. Peniaze pre obete zbierala cez SMS správy aj Nadácia televízie Joj. Tá mala vo štvrtok vyzbieraných viac ako 670-tisíc eur. Zbierku ukončí v piatok 13. decembra.

Vláda schválila pre Prešov jeden milión eur, prezidentka Zuzana Čaputová poslala 5-tisíc eur.

Finančne pomohli aj mestá a kraje. Košický samosprávny kraj napríklad poslal 100-tisíc eur, Prešovský 50-tisíc, Trnavský 33-tisíc eur, mesto Bratislava 20-tisíc eur, Trenčín pošle 7-tisíc eur. Banská Bystrica zrušila silvestrovský program a ohňostroj a peniaze na to určené pošle Prešovu.

Mestu vyjadrilo podporu ešte veľa ďalších miest.

Výbuch plynu v Prešove

Teraz najčítanejšie