Prednosti a nedostatky lex Haščák: Únia by sa veľmi nemračila, ale dve-tri riziká návrh zákona má

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu

Dvojica zákonov obmedzujúcich podnikanie a konflikty záujmov v zdravotníctve a v médiách (na zrozumiteľnosť používam aj „lex Haščák“, hoci proti svojej vôli – zákon nie je určený jedinej osobe) je niekoľko týždňov predmetom verejnej diskusie. Jej podstatná časť sa venuje súladu s ústavou, prípadne s právom EÚ a právom Rady Európy. Kritika sa zameriava na zdravotnícku časť návrhu. Rieši zákaz vertikálnej integrácie a krížové vlastníctvo zdravotnej poisťovne, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a lekárne a navrhuje mechanizmus vynucovania týchto zákazov.

Zjednodušene napísané: podnikatelia by si za podmienok definovaných zákonom museli vybrať, čo chcú vlastniť a v čom chcú robiť obchody. Vzhľadom na to, že by išlo o významný zásah do existujúcich majetkových (vlastníckych) práv podnikateľov v zdravotníctve, stojí za to pozrieť sa na najdôležitejšie námietky proti navrhovanej regulácii, ako aj na samotný návrh.

Princípy, ktoré sa nedajú obísť

Pri hodnotení lex Haščák vychádzam zo zásad, ktoré sa nedajú ignorovať.

Po prvé a najdôležitejšie, právna regulácia v zdravotníctve musí prísne dbať na pozitívny záväzok štátu vyplývajúci z čl. 40 ústavy („Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“). Súkromné osoby taký záväzok nemajú.

Po druhé, zákaz vertikálnej integrácie činností uvedených v návrhu zákona je dovoleným spôsobom právnej regulácie.

Po tretie, zákaz krížového vlastníctva podľa návrhu zákona je zásadne akceptovaným obmedzením vlastníckeho práva a práva podnikať.

A po štvrté, právo Európskej únie nemá vplyv na právomoc členských štátov upraviť systémy verejného zdravotníctva, ak nimi nedochádza k neodôvodnenému obmedzovaniu výkonu základných práv a slobôd.

Na základe týchto jednoduchých východísk možno spochybniť či odmietnuť podstatnú časť kritiky lex Haščák. Napriek tomu zostávajú niektoré otázky, ktorých nezodpovedanie by mohlo viesť k nesúladu zákona s ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenska. Na to by sa nemalo zabúdať.

Jedným z argumentov použitých proti lex Haščák je výčitka, že návrh je v rozpore s povinnosťou chrániť legitímne očakávania podnikateľov. Toto tvrdenie sa dá spochybniť z viacerých dôvodov, pre obmedzený priestor uvediem iba ich skrátenú verziu.

V prvom rade je nesporné, že