Denník N

Koľko lásky sa zmestí do škatule od topánok? Osamelí dôchodcovia nachádzajú nových blížnych

Silvia Slobodová a Jana Galátová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Silvia Slobodová a Jana Galátová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Začalo sa to vlani ako malý projekt, v ktorom pre seniorov zbierali balíčky na Vianoce. Po roku sa zbierajú po celom Slovensku, ľudia ich priniesli 17-tisíc.

Jana Galatová založila pred rokom na Facebooku skupinu Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok. Chcela pre seniorov v jednom domove pripraviť  škatule od topánok plné darčekov, aby mali krajšie Vianoce. Namiesto 30 škatúľ vyzbierali takmer 700.

Už od začiatku jej s projektom pomáha Silvia Slobodová. Na začiatku sa nepoznali, ale oslovil ju projekt, a tak dnes koordinujú zbieranie a roznášanie balíčkov spolu.

Tento rok sa zo zbierania škatúľ stal ošiaľ a na Facebooku vidieť fotky ľudí, ktorí pre seniorov balíčky pripravili. Predpokladajú, že ich tieto Vianoce dostane 17-tisíc seniorov.

S nápadom pripravovať balíčky pre seniorov na Vianoce ste prišli vlani, keď bola vaša mama v nemocnici.

Jana Galatová: Moja mamina bola onkologická pacientka a chodila som za ňou do nemocnice často. Vždy mala na izbe seniorov, za ktorými aj celý týždeň nik počas návštevných hodín neprišiel. Bolo to veľmi smutné. Založila som skupinu na Facebooku, chcela som len osloviť svojich priateľov, aby sme mali 30 škatuliek pre jeden domov. Na viac som v tej chvíli pri malom dieťati nepomýšľala. Mal to byť veľmi malý projekt.

Nakoniec ste však rozdali okolo 700 balíčkov. Ako sa to stalo?

Jana: Priateľov to natoľko oslovilo, že to šírili ďalej. Balíčky sme minulý rok dávali aj do krízových centier pre matky s deťmi, ale to bolo náročnejšie, pretože mali konkrétne priania – zháňať konkrétne veci za takú krátku dobu bez akéhokoľvek rozpočtu bolo náročnejšie. Preto sme sa tento rok zamerali len na seniorov, kde my osobne aj vidíme najmenšie zameranie smerovanej pomoci na Slovensku. Mala som šťastie, lebo sa ku mne asi po týždni pridala Silvia, navrhla mi pomoc s organizáciou a robila všetko so mnou. Takže ju vnímam ako spoluzakladateľku.

Aké to pre vás bolo v nemocnici, keď ste ešte chodili za mamou?

Jana: Veľmi ťažké. Na jednej strane milovaný človek, ktorý prechádzal utrpením, a na druhej pohľad na opustených starých ľudí. Neviem, či seniori, ktorí s ňou boli v nemocnici, mali rodinu. Za niektorými prišli príbuzní, ale často hovorili len o peniazoch. Bolo mi z toho ťažko. Nie každý má šťastie na dobré deti a dobrú rodinu. Nepoznám tých ľudí, ale je pre mňa nepochopiteľné, aby človek nemal za celý týždeň návštevu. Mamina bola v nemocnici niekoľko týždňov. Keď tam mala niekoho z domova dôchodcov či doliečovacieho zariadenia, tí mali najmenej návštev. Cítila som, že tam boli takí odložení.

Tento rok ste predpokladali, že budete mať tisíc škatuliek. Ale podľa fotiek a záujmu to vyzerá, že ich bude omnoho viac. Koľko ich tento rok rozdáte?

Jana: Pôvodný plán bol tisíc, neskôr podľa záujmu verejnosti sme na zozname mali 5-tisíc. Vtedy sme aj museli zastaviť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie