Si prvák z chatrče, prepadneš. Zvykaj si, nie je to naposledy
- Máme tolerovať zaucho učiteľky sedemročnému dievčaťu?
- Na Slovensku sú miesta, kde prepadne polovica prvákov a kde bežne zomierajú novorodenci aj mladí rodičia.
- V siedmich okresoch musí opakovať prvý ročník toľko detí ako v zvyšku krajiny.
- Čo sa s tým dá robiť?
Má červenú mikinu, tepláky, tri roky, a to, ako bez slova stojí s rukami vo vreckách a pozerá do diaľky, pripomína detského Jamesa Deana. Taký vážny je jeho pohľad niekam za steny hrdzavejúcej unimobunky, v ktorej vyrastá.
Tenisky má celé od blata, tak ako všetci naokolo. V plechovej búde, kde žijú desiati, sa nemá kde umyť. Včera pršalo a to tu na okraji Trebišova znamená tony blata s pachom horším ako na horiacej skládke či na zanedbaných verejných záchodoch. To bahno je vlastne aj horiacou skládkou a aj verejným záchodom.
Emil, Deži a kakao od mamy
Keď Emilovi bude babka večer vo vaničke umývať kruhy na tvári pokreslené perom, bude to voda z jedinej vodnej pumpy v celom trebišovskom gete pre osemtisíc ľudí, zohriata v hrnci na piecke na drevo. A možno mu tie čiary od pera na tvári zostanú ešte niekoľko dní, tak ako bahno na teplákoch, na rukách, za ušami.
Emil má tri roky, nemá žiadne hračky, nechodí na výlety, ani len za múr do mesta. Nemá detské knižky ani ceruzky, nemá doma záchod ani vlastnú posteľ, nik mu nepustí detské pesničky. Emil nemá rodičov.
