Denník N

Profesionálny tenis? Niekedy sú na kurte tri stupne Celzia a rovnaký počet divákov

Igor Zelenay. Foto - Ivan Kopčáni/tcempire.sk
Igor Zelenay. Foto – Ivan Kopčáni/tcempire.sk

Igor Zelenay (37) patrí k najlepším slovenským hráčom tenisovej štvorhry za posledné roky. Až tento rok sa mu však podarilo vyhrať turnaj na úrovni ATP, a to v Petrohrade. Za celú kariéru na turnajových odmenách zarobil 800-tisíc dolárov, no tvrdí, že po niektorých sezónach bol v mínuse a nepodarilo sa mu zabezpečiť do konca života. „Keby som teraz skončil, musel by som pracovať, aby som sa uživil,“ hovorí.

Rozpráva aj o tom:

  • na akej úrovni sú podmienky pre hráčov na malých turnajoch;
  • ako po útoku skončil v nemocnici a skončil s dvojhrou;
  • ako sa na hráčov štvorhry pozerajú hráči dvojhry;
  • ako nedostáva ponuky na manipulovanie zápasov, keďže to je jednoduchšie v dvojhre;
  • ako dal sponzor prednosť slabšiemu hráčovi, lebo pochádzal z atraktívnejšieho trhu.

V priebehu kariéry ste zarobili na odmenách z turnajov (prize money) 800-tisíc dolárov. Ste teda už takmer milionárom?

Nie je to tak. (smiech) Stačí si spočítať, ako dlho hrám tenis a koľko som minul na náklady. Plus si musíte odpočítať dane v krajinách, kde som peniaze vyhral. S niektorými krajinami stále máme dvojité zdanenie, čiže peniaze musím zdaniť tam, kde som ich vyhral, a ešte aj na Slovensku.

Z toho dôvodu sa vlastne tenisti sťahujú do Monaka.

To aj pre sociálne a zdravotné poistenie, ak zostanete na Slovensku, je obrovské.

Neuvažovali ste o presťahovaní do Monaka aj vy, aspoň teda formálne?

Nie, nemám toľko peňazí, netýka sa ma to. Keby som zarábal viac, rád by som tam išiel. (smiech)

Po viacerých sezónach ste skončili v mínuse. Viete presne, v koľkých to bolo?

Nepočítam to, riešim len peniaze, ktoré mám na účte. Keď hráte a niekam letíte, musíte si všetko platiť. A ak letíte na challengerový turnaj, kde sú malé odmeny, a nič na ňom nevyhráte, celý zárobok dáte na letenku.

Profíkom ste už takmer 20 rokov. Stihli ste sa zabezpečiť tak, aby ste do konca života už nič nemuseli robiť?

Nedalo sa to, musel by som zarábať iné sumy. Keby som teraz skončil, musel by som pracovať, aby som sa uživil.

Vy sa celú kariéru pohybujete približne okolo stého miesta v rebríčku štvorhry. Kde je hranica, že by ste mohli zarábať oveľa viac?

Keď ste na 70. mieste a vyššie, zarábate si, aby ste vyrovnali výdavky, a ak sa zadarí, viete si aj ušetriť.

Prečo ste pred pár rokmi po operácii kolena uvažovali o ukončení kariéry?

Spadol som v rebríčku a proces, keď sa vraciate späť, je zdĺhavý, trvá to približne rok. Prídete o body a musíte ísť na turnaje s nižšou dotáciou a vyhrávať ich. Keď mám teraz 1 400 bodov, musím ich uhrať aj v najbližších 365 dňoch. Ak sa to nestane a za pol roka stratím 700 bodov, spadnem v rebríčku a musím ich uhrať späť. Za víťazstvo na challengeri je minimálne 80 bodov, musíte ich vyhrať desať, aby ste sa vrátili na staré pozície. Vyhrať toľko challengerov je veľmi náročné.

Kam ste až padli v rebríčku?

Niekam do polovice druhej stovky. To však stačí, ak ste tam, už sa nemusíte zmestiť na väčšie challengerové turnaje a máte problém. Napríklad som išiel na turnaj do francúzskeho Rennes, najprv som letel do Paríža a potom štyri hodiny vlakom do Rennes. Prišiel som tam, no nedostal som sa na turnaj.

Ako je to možné?

Na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie