Brexit bude, Veľká Británia zanedlho byť nemusí  

Je už isté, že Veľká Británia z Únie odíde. Prekvapením však nebude ani to, ak v dohľadnom čase prestane byť Veľkou Britániou.

Únava z brexitu a strach z radikála Jeremyho Corbyna boli asi hlavnými dôvodmi, ktoré rozhodli o drvivom víťazstve konzervatívcov v britských parlamentných voľbách.

Boris Johnson dokáže byť tradične veľmi presvedčivý, v inej situácii a proti inému lídrovi by však tak výrazne neuspel. A možno by neuspel vôbec.

Voľbami definitívne padla možnosť druhého referenda o brexite. Krajina je síce stále rozdelená zhruba pol na pol medzi prívržencami a odporcami brexitu, väčšina voličov však dnes považuje za dôležitejšie to, aby už brexitový pat skončil, než to, ako sa skončí – a netúži po predlžovaní neistoty ďalším referendom.

Tábor prívržencov brexitu je navyše jednotný a jednotne sa postavil za Johnsona – tomu sa podarilo zozbierať skoro všetky probrexitové hlasy. Zoči-voči takému jednotnému a odhodlanému táboru prívržencov brexitu by druhé referendum nebolo dobrým riešením, ani keby voľby dopadli inak. Skôr by to viedlo k studenej občianskej vojne v krajine.

Tábor odporcov brexitu, naopak, bol rozdelený medzi viacero strán a nemal jasného a najmä dôveryhodného lídra. Šéf labouristov Corbyn je konzistentný iba vo svojich uletených plánoch na revolúciu v ekonomickej a sociálnej oblasti, ktoré by britskú ekonomiku zruinovali, vo svojich sympatiách voči Rusku a naopak, v odpore voči Izraelu. Sám je prívržencom brexitu, aj keď z iných dôvodov ako konzervatívci – pre nich je Únia príliš socialistická, pre Corbyna príliš kapitalistická.

Brexit však bol hlavnou témou volieb, ku ktorej labouristi vďaka Corbynovi nemali veľmi čo povedať. Corbynova snaha odviesť pozornosť od brexitu volaním po revolúcii voličov viac znechutila a vystrašila, ako prilákala. Mnohým tradičným labouristickým voličom odpor voči Corbynovi uľahčilo ich rozhodnutie vykašľať sa na stranícku lojalitu a hlasovať podľa toho, čo si mysleli o brexite.

Veľké víťazstvo konzervatívcov je výhodné v tom, že Johnson už nemusí brať ohľady na najradikálnejších odporcov Únie a spolupráce s Úniou vo vlastnej strane. Doteraz sa bez ich hlasov nezaobišiel a to ho navonok nútilo k tvrdším postojom, než aké sám v skutočnosti zastával. Johnson nikdy nebol prívržencom brexitu bez dohody, aj keď sa tváril, že by s tvrdým brexitom nemal problém.

Vie však, že by to bol pre britskú ekonomiku obrovský šok, a keby sa ekonomike roky nedarilo, podpísalo by sa to na jeho vlastnej popularite a podpore. Johnson chce vojsť do dejín ako úspešný a populárny premiér, potrebuje aspoň ako-tak upokojiť situáciu vo vlastnej krajine, ako-tak uzmieriť aspoň časť odporcov brexitu a rozhodne nepotrebuje veľké ekonomické problémy.

Najmä ak aj on sám vo volebnej kampani nasľuboval veľa vecí, ktoré sú na hrane splniteľnosti aj pri dobre fungujúcej britskej ekonomike. Bez dohody s Úniou by mohol Johnson rovno zabudnúť na desiatky nových nemocníc, 50-tisíc nových zdravotných sestier a uhlíkovú neutralitu britskej ekonomiky do roku 2050, ktoré sľuboval v predvolebnej kampani, aby vyvážil  Corbynov ešte radikálnejší populizmus.

Vďaka silnému postaveniu vo vlastnej strane a výraznej parlamentnej väčšine teraz môže byť Johnson oveľa ústretovejší pri rokovaniach s Úniou o novej obchodnej dohode.

Možnosť brexitu bez dohody stále nie je úplne zažehnaná, na to sme už okolo toho zažili príliš veľa prekvapení, po takomto volebnom výsledku je však paradoxne oveľa pravdepodobnejšie, že obojstranne výhodná dohoda vznikne. Rýchlu dohodu s Bruselom naopak Johnsonovi môžu skomplikovať dve veci. Prvou je, že potrebuje novú obchodnú dohodu aj s USA a podmienky dohody s Trumpovou vládou môžu byť výrazne v rozpore s podmienkami dohody s Úniou. Ťažko sa potom medzi tým bude hľadať kompromis.

Horšie pre Johnsona je, že na budúci rok možno bude musieť venovať väčšinu svojej energie na to, aby udržal pokope vlastnú krajinu a – nakoniec sa mu to možno aj tak nepodarí. Volebný úspech miestnych nacionalistov v Škótsku síce ešte nutne neznamená, že je väčšina obyvateľov Škótska za vystúpenie z Veľkej Británie, ale bude ťažké zabrániť tomu, aby sa o tejto otázke konalo nové referendum s veľmi neistým výsledkom.

V Severnom Írsku zase aj vďaka demografickým trendom pomaly získavajú prevahu tí, čo počítajú so zjednotením ostrova a so spojením s Írskou republikou.

Voľby v Británii môžu mať zaujímavý vplyv aj na prezidentské voľby v USA. Okrem toho, že víťazstvo jeho spojenca posilní pozície Trumpa, je debakel labouristov a osobne Corbyna vážnym varovaním pre demokratov. V praxi vidia, ako sa to skončí, ak sa lídrom/prezidentským kandidátom strany stane radikálny ľavičiar, ktorý síce má vlastných fanatických prívržencov, ale oveľa viac umiernených či stredových voličov odstraší – a veľmi tak uľahčí výhru svojmu oponentovi.

Horšie než vybrať si „prefláknutého“ umierneného kandidáta, ktorého budú mnohí voliť s veľkým sebazaprením, akým bola pri posledných voľbách Hillary Clintonová, je už iba to, ak si vyberiete kandidáta, ktorého ešte viac ľudí voliť odmietne, ako bol v minulých a je aj v dnešných voľbách napríklad Bernie Sanders.