Tragédia pri Nitre poukázala na systémový problém

Autor je trnavský župan a predseda Združenia SK 8

Financovanie opráv ciest II. a III. triedy, ktoré majú v správe samosprávne kraje, je dlhodobo poddimenzované. Súčasný stav je neudržateľný. Ako župani sme preto ministrovi dopravy na zasadnutí Združenia samosprávnych krajov SK 8 v Banskej Bystrici v septembri 2018 komunikovali jasné stanovisko: župy sa nedokážu samy vysporiadať s potrebou dofinancovania modernizácie týchto ciest vo výške 320 miliónov eur.

S cieľom nájsť systémové riešenia sme ako SK 8 do diskusie vniesli viacero návrhov. Môžeme sa inšpirovať napríklad v Českej republike, kde funguje cestný fond, do ktorého sú zapojené zdroje zo štátneho rozpočtu. Zásadným riešením investičného dlhu na cestách by mohla byť aj úprava systému financovania krajov. Vzhľadom na to, že financovanie žúp je viazané na jednu jedinú daň, nový systém by mal byť založený na daňovom mixe.

Minister dopravy vyhodnotil súčasný stav tak, že avizoval vyčlenenie 200-miliónového balíka na rekonštrukciu ciest I. triedy v tomto roku. Napriek tomu, že malo ísť len o cesty I. triedy – teda tie, ktoré sú v správe štátu – aj to by bola pre naše regióny pomoc. Realitu však dnes už všetci poznáme. Z ministrových 200 miliónov na jeden rok sa neskôr stalo 50 miliónov na ďalšie štyri roky. A napokon, Úrad pre verejné obstarávanie v septembri stopol Slovenskej správe ciest tender pre závažné nedostatky. A teda ani 50 miliónov, sľúbených na opravu ciest v prvom roku, tak skoro neuvidíme.

Samosprávne kraje sa teda musia ďalej spoliehať na vlastné rozpočtové zdroje, prípadne na návratný finančný príspevok, ktorý vláda župám poskytla na opravu regionálnych ciest. Túto pomoc vítame, ale nepovažujeme ju za systémové opatrenie riešiace výzvy údržby a rekonštrukcie ciest.

Financovaniu opráv dopravnej infraštruktúry nepomáhajú ani prijaté opatrenia, ktorými vláda a parlament v ostatnom období zaťažili rozpočty žúp. Spomeniem len valorizáciu platov či novelu z dielne poslancov za stranu Most-Híd na zvýšenie odpočítateľnej položky základu dane, ktorá pripraví kraje spolu o takmer 45 miliónov eur ročne.

Preťažené nákladiaky sú hrozbou hneď dvakrát

Naše cesty II. a III. triedy viac nezvládajú nápor ťažkých nákladných vozidiel. Jednoducho, neboli stavané na dnešnú záťaž a intenzitu premávky. Bez váhania môžem povedať, že v každom samosprávnom kraji stovky až tisíce preťažených kamiónov denne brázdia naše cesty. Napokon, potvrdzujú to aj samotní šoféri.

Tony stavebného materiálu, kameniva, štrkopieskov, dreva, či veľkokapacitných kontajnerov dávajú každej jednej ceste „nakladačku“. Na cestách praskajú krajnice, vytvárajú sa koľaje a diery. Popri zhoršujúcom sa stavebno-technickom stave sa ruka v ruke zhoršujú aj ich bezpečnostné parametre. Opakujem, to všetko každý jeden deň. Aj vo chvíli, keď čítate tento text.

Na rade je štát – konečne riešme príčiny, nielen následky

V Trnavskej župe, ako aj na úrovni SK 8, nám je jasné, že treba začať riešiť príčiny týchto výziev, nie sa iba krátkozrako sústrediť na riešenie ich dôsledkov, teda na opravy ciest. Rozhodli sme sa zakúpiť mobilné váhy, ktoré vedia odhaliť podvodníkov s preťaženými autami.

Naše certifikované vážiace zariadenia však na cesty zatiaľ nechodia. Narazili sme totiž na problém, ktorý už nedokážeme riešiť len z pozície župy. Na rade je štát, pretože polícia nemá kapacity, aby pravidelne posielala niekoľkých policajtov na kontrolovanie nákladných áut. Riešením by mohlo byť, aby právomoc nahrádzať políciu v tejto veci prešla na mestské a obecné polície, s ktorými by župy vedeli efektívne spolupracovať.

Pre úplnosť uvediem, že akékoľvek bežné auto nemá šancu narobiť toľko škody ako preťažený nákladiak. Na finančne náročnú údržbu a opravu ciest sa však skladajú všetci daňoví poplatníci – vodiči i nevodiči. Teda zďaleka nie len tí, ktorí vďaka preťažovaniu kamiónov znásobujú svoje zisky.

Zdroje môže priniesť aj spoplatnenie úsekov

Obyvatelia krajov dlhodobo trpia vysokou intenzitou nákladnej dopravy na cestách II. a III. triedy. Trápia ich exhaláty, emisie, hluk, otrasy, narušovanie statiky obydlí, a predovšetkým ohrozovanie najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky: detí, chodcov a cyklistov. Presun nákladnej dopravy na tieto cesty z ciest vyšších kategórií je spôsobený nielen nedostatočnou cestnou sieťou či investičným dlhom v modernizácii štátnych ciest, ale aj zavedením systému spoplatnenia časti cestnej siete. Župy preto hľadajú spôsoby, ako zabrániť nákladným autám vyhýbať sa spoplatneným úsekom.

Pomôcť by v tomto smere mohlo aj rozšírenie zoznamu spoplatnených úsekov ciest pre nákladné automobily. Napríklad Trnavská župa sa zapojila do pripomienkového konania k vyhláške ministerstva dopravy, ktorou sa vymedzujú úseky ciest s výberom mýta. Požiadali sme ministerstvo o doplnenie desiatich kritických úsekov, najmä v okresoch Galanta a Dunajská Streda, do navrhovaného zoznamu. Celkovo ide zhruba o 250 kilometrov ciest z celkovej dĺžky 1 600 kilometrov, ktoré má župa v správe.

V prípade, že štát nie je schopný akceptovať naše návrhy zhrnuté vyššie, alternatívou spoplatnenia ciest II. a III. triedy ostáva preklasifikovanie kľúčových dopravných tepien na cesty I. triedy. Finančnú záťaž a zodpovednosť za ich opravu a modernizáciu by tým prebral štát.