Lucia Žitňanská: Cítim sa šťastná
Začínala ako štátna tajomníčka nominovaná KDH. Potom prešla do SDKÚ, skončila v Moste-Híd. Odchádzala ako ministerka spravodlivosti tretej vlády Roberta Fica, skončila ako nezaradená poslankyňa.
Lucia Žitňanská si počas posledných sedemnástich rokov strážila súkromie, teraz v rozhovore na rozlúčku s politikou hovorí aj o tom:
- či jej deti vyčítali vstup do politiky,
- kedy sa naposledy dobre zasmiala,
- prečo vyštudovala právo,
- či sa jej dotkol slovník z Kočnerovej Threemy,
- že vlastne nikdy neplánovala stať sa političkou.
Rozhodli ste sa odísť z politiky. Nebude vám chýbať?
Nemyslím si.
S akými pocitmi ste sa teda lúčili?
Rozhodnutie o ukončení tejto fázy svojej kariéry som urobila už pred časom a odvtedy pracujem na tom, aby som túto časť etapy uzavrela a rozbehla novú. Nie som typ človeka, ktorý sa vracia k rozhodnutiu, ktoré spravil, a rozoberá ho. Keď sa už rozhodnem, som s tým vyrovnaná.
Čo si teda beriete z tých posledných sedemnástich rokov, ktoré ste strávili v politike?
Určite to, že nech robíte akúkoľvek prácu, je dôležité, aby ste ju robili s plnou vážnosťou a nasadením. Priznám sa, že zo začiatku som mala pocit, že vlastne ani nie som politik, hoci som bola v politickej funkcii. Až postupne mi dochádzalo, že ak chce človek niečo reálne presadiť, nemôže byť na polceste.
Musí to urobiť cez politiku. Nemôže sa nechať unášať klišé, že politika je „fuj“, a preto si drží odstup. Takýto medzistav ničomu neprospieva. Musí to zobrať ako svoju plnohodnotnú profesiu, prispôsobiť tomu život a podstúpiť aj veci, ktoré sú mu cudzie.
Čo napríklad?
Napríklad komunikačné tréningy.
Bolo pre vás ťažké naučiť sa predstúpiť pred médiá?
Musela som nájsť cestu, ako sa zlepšiť v komunikácii. Určite to nebola najsilnejšia stránka môjho politického života. Musela som sa naučiť vidieť samu seba v televízii a pozerať sa na seba, aby som mohla urobiť aspoň minimálne nevyhnutný pokrok pre naplnenie svojich ambícií.
Traduje sa, že ste ako ministerka spravodlivosti ostatným úradníkom lepili papieriky s odkazmi, čo všetko treba urobiť. Komu ich lepíte teraz?
Sebe. Ak nechcem na nič zabudnúť, napíšem si odkaz.
Nechýba vám ten pocit, že už nie ste šéfkou a odkazy už nelepíte pre iných, ale len sama pre seba?
Nie. Nemám pocit, že toto by mi chýbalo.
V čom je Lucia Žitňanská v roku 2019 iná ako v roku 2002?
Tých sedemnásť rokov ma určite zmenilo, ale nie je to s čím porovnávať. Nedá sa porovnávať, kde by človek bol, ak by robil niečo iné. Vo vzťahu k politike som určite zmenila svoj prístup k nej. A určite mi to zmenilo spôsob života, pretože je to profesia, ktorá vám zasiahne do súkromia. Napriek tomu, že vždy som si ho chránila čo najviac, nejakú časť vám zoberie.
Darilo sa vám súkromie chrániť. Ako vám teda doň politika zasiahla?
Už len samotný fakt, že idete po ulici a ľudia vás poznajú, mení život. Alebo v obchode. Keď stojíte pri pokladnici
