Denník N

Psychologička: Keď deti prídu na to, že Ježiško nenosí darčeky, nepresviedčajte ich o opaku

Schopnosť malých detí zvažovať dôkazy je limitovaná, aj preto môžu veriť na Santa Clausa (na obrázku) či Ježiška. Ilustračné foto – unsplash.com/Mike Arney
Schopnosť malých detí zvažovať dôkazy je limitovaná, aj preto môžu veriť na Santa Clausa (na obrázku) či Ježiška. Ilustračné foto – unsplash.com/Mike Arney

Je príbeh o Ježiškovi užitočný alebo ide o zbytočné klamstvo a v akom veku deti začnú pochybovať o Ježiškovi? Denník N sa pýtal sociálnej antropologičky a psychologičky.

Ako sa s deťmi rozprávať o Ježiškovi, kedy prídu na to, že neexistuje, a akú rolu plní táto rozprávková bytosť v našej kultúre? Denník N sa pýtal psychologičky a sociálnej antropologičky.

Deti predškolského veku žijú vo svete plnom fantázie – v mysli sa odoberú do kráľovstva za siedmimi horami a siedmimi dolinami, na zámku pohostia princeznú čajom a hodiny sa s ňou zhovárajú, hoci plastová šálka je prázdna a princezná je len nehybnou bábikou.

Takéto hranie „rozhodne plní pozitívnu funkciu“, vraví o význame hier s fantazijnými prvkami sociálna antropologička Danijela Jerotijevič z UK v Bratislave.

Podpora kognitívneho vývoja

Podľa nej robí kombinácia bežných a nadprirodzených či fantazijných prvkov príbeh pútavejším a zapamätateľnejším. „Pre deti ide o zdroj poznania v situáciách, ktoré ešte nezažili, lebo sa oboznámia s konceptom spravodlivosti, morálky či priateľstva,“ dodala vedkyňa z Ústavu sociálnej antropológie UK v Bratislave.

Takéto hry podporujú kognitívny vývoj dieťaťa, takže sa mu rozvíja napríklad teória mysle (z angl. theory of mind). Vďaka tejto dispozícii nehľadia deti na iných ľudí ako na bezduché roboty, pretože im prisudzujú predstavy, túžby či emócie, ktoré sa môžu odlišovať od ich vlastných.

Keď sa dieťa hrá, rozpráva sa s postavičkami a tvorí príbeh, „čo má pozitívny vplyv na jeho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie