Kedysi jej hovorili svedomie Barmy, teraz Su Ťij obhajuje genocídu Rohingov
Do Bangladéša ušlo pred masakrami za dva roky okolo 700-tisíc rohinských moslimov. Líderka Mjanmarska a laureátka Nobelovej ceny za mier však obvinenia odmieta.
Vysoký komisár pre ľudské práva Zeid Ra’ad Al Hussein prečiny Mjanmarska (zaužívaný je aj názov Barma) proti rohinským moslimom označil ako „učebnicový príklad etnickej čistky“.
Rakhinský štát sa nachádza na západnom pobreží krajiny a ešte na začiatku roka 2017 bol domovom viac ako milióna Rohingov. No Mjanmarsko, ktoré je prevažne budhistické, ich považuje za nelegálnych imigrantov.
V auguste 2017 neznámi útočníci z Armády spásy arakanských Rohingov (ARSA) napadli tri hraničné priechody a zavraždili dvanástich mjanmarských pohraničníkov. Odpoveďou vlády bola tvrdá genócida Rohingov.
Podľa Organizácie Spojených národov si vyžiadala najmenej desaťtisíc obetí, viac ako 700-tisíc ľudí utieklo cez hranice do Bangladéša.
Obhajoba nepresvedčila
Prípadom sa teraz zaoberá Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Žalobu podala v mene Organizácie islamskej spolupráce Gambia.
Tento týždeň v stredu pred sedemnástimi sudcami vypovedala Aun Schan Su Ťij. Sedemdesiatštyriročná laureátka Nobelovej ceny za mier je jednou z dvoch najsilnejších osôb v krajine, hoci zastáva „len“ funkciu štátnej kancelárky.
Prezidentkou sa nestala iba pre zvláštnosti mjanmarskej ústavy. Jej dvaja synovia a manžel majú totiž britské občianstvo, čo hlave štátu ústava zakazuje.
Su Ťij počas dvadsiatich piatich minút na súde genocídu na Rohingoch neodsúdila. „Situácia v Rakhinskom štáte je zložitá, jej problémy siahajú do dávnej minulosti a boli vždy nesmierne vážne
