Kotlebovský web Magazín 1 predbehol Hlavné správy v najvirálnejších článkoch

Autor spolutvoril program na boj proti dezinformáciam PS/Spolu a momentálne s nimi spolupracuje v kampani

Magazín 1 je z hľadiska celkovej návštevnosti relatívne malý web – 270 000 zhliadnutí (page views) za posledný mesiac podľa služby Similarweb, Hlavné správy mali 4 200 000 zhliadnutí. Stojí za ním Marián Vidák, ktorý fakturuje ĽSNS za „reklamné a marketingové služby“, ako nedávno upozornil .týždeň.

Napriek tomu, že je pomerne malý a neznámy, Magazín 1 vyprodukoval najvirálnejšie články spomedzi kľúčových webov na dezinformačnej scéne. Okrem Hlavných správ som ho porovnával ešte s webmi: Infovojna, Zem a vek, Slobodný vysielač alebo ďalší kotlebovský web Prehľad správ.

Najvirálnejšie články z webu Magazín 1 za uplynulý rok (podľa nástroja Buzzsumo):

Na porovnanie, toto sú najvirálnejšie články z Hlavných správ za uplynulý rok:

Tri z piatich najvirálnejších článkov z webu Magazín 1 sú vyvrátené hoaxy: Vlado Šnídl vyvrátil hoax o briketách pre Rómov zadarmo, fact-checkingová organizácia snopes.com ukázala, prečo nesedí štatistika o nových kostoloch a mešitách v Londýne a samotná Zuzana Čaputová vysvetlila, že jej brat odišiel z firmy predtým, ako sa zadlžila.

Zostávajúce dva články sú jednoduché prebraté šteky na migrantov alebo LGBTI.

Na druhej strane, ani jeden z piatich najvirálnejších článkov z Hlavných správ sa nedá označiť ako jasný hoax alebo lož. Sú to skôr obskúrne tvrdenia, populárna zavádzajúca reportáž alebo názory na migrantov.

Jednou z hypotéz, ktorá by mohla vysvetľovať, prečo je malý web Magazín 1 schopný produkovať úspešnejšie virálne články ako známe Hlavné správy, je to, že jeho tvorcovia majú ešte menej zábran. Neštítia sa šíriť a produkovať úplne nehanebné a agresívne lži, ktoré vzbudzujú tak silné emócie a hnev, že sa rekordne úspešne šíria na Facebooku.

Zároveň stále platí (a platí to už niekoľko rokov), že najvirálnejšie správy z okrajových dezinformačných webov sa minimálne vyrovnávajú, ale často aj predbiehajú najvirálnejšie články z klasických médií, ktoré majú inak vo všeobecnosti oveľa vyššiu čítanosť.

Toto sú najvirálnejšie články za uplynulý rok z Denníka N. SME má podobné čísla, Aktuality o niečo vyššie.

Aj po rokoch diskusií o dezinformáciách, sociálnych sieťach a konšpiračných weboch sa zdá, že z hľadiska virálnosti hoaxov stále platí: čím horšie, tým lepšie. Čím menej sa viažete realitou a čím viac hnevu ste schopní vygenerovať, tým väčšie šance na úspech máte na sociálnych sieťach.

Vidíme to voľným okom pri bežnom používaní Facebooku, ale sú aj štúdie, ktoré to presvedčivo potvrdzujú na veľkých dátach. Výskumníci z NYU v roku 2017 merali dosah pol milióna tweetov a vyšlo im, že ak obsahovali morálne alebo emotívne nabité slova, ich virálnosť sa zvyšovala o 20 %. V inej štúdii od Pew Research Center vedci ukázali, že facebookové príspevky, ktoré obsahovali “horlivý nesúhlas” získali približne o polovicu väčší engagement (lajky, zdieľania, komentáre alebo kliky) ako iný typ obsahu.

Magazín 1 tvorí súčasť propagandistickej online mašinérie ĽSNS. Okrem tohto webu sú kotlebovci preukázateľne spojení s webom Prehľad správ, čo nedávno popísal Vlado Šnídl, alebo s blogom Kulturblog, ktorý má zase na konte niekoľko rekordne sledovaných videí na Youtube. To všetko dopĺňa rozsiahla sieť facebookových stránok a skupín. Facebooková stránka Milana Uhríka pravidelne produkuje najpopulárnejšie príspevky zo všetkých politických stránok a ako jedna z mála dokáže konkurovať Ľubošovi Blahovi.

Historické okienko: začalo to v roku 2012, keď Facebook pridal tlačidlo  “share”

Je známe, že za týmto stavom je rozmach sociálnych sietí, ktoré sa postupne stali primárnym zdrojom informácii a správ pre veľké množstvo ľudí. V posledných rokoch navyše Facebook vo väčšej miere začínajú používať aj starší ľudia, z čoho veľmi ťažia práve politici ako Blaha alebo aj SNS.

Podstatným momentom však nebol samotný vznik sociálnych sietí, Facebook bol dlho relatívne neškodným miestom, kde dominovali fotky z rôznych žúrov alebo dovoleniek. Konkrétny moment, keď sa naozaj pokazil internet, sa dá vystopovať pomerne presne. V roku 2009 Twitter vymyslel tlačidlo retweet. Dovtedy ľudia zvykli retweetovať veci manuálne – napísal na začiatok tweetu “RT:”.

Chris Wetherell, jeden z programátorov, ktorí vymysleli tlačítko retweet, si vtedy vravel: “Práve sme dali nabitú zbraň do rúk štvorročného dieťaťa.”

Taká jednoduchá zmena, vďaka ktorej na šírenie obsahu na Twitteri zrazu stačil jeden klik, viedla k tomu, že Twitter sa stal dominantným zdrojom správ. Twitter však nikdy nebol najväčšia sociálna sieť a v našich končinách je dodnes používaný veľmi málo. Internetová revolúcia prišla vo chvíli, keď sa vo Facebooku rozhodli konkurovať Twitteru na poli spravodajstva, inšpirovali sa a pridali tlačidlo “share”. Postupne sa takto stali hlavným zdrojom správ pre veľkú časť ľudstva. Najprv sa začali vo veľkom množiť clickbaitové články na weboch ako Upworthy a onedlho prišli priemyselne vyrábané falošné správy a konšpiračné weby. A takto sa nám okolo roku 2013 pokazil internet.

Informácie sa zdieľali, šírili a citovali vždy, ale nikdy to nebolo tak jednoduché, aby na to stačil jeden klik. Táto zmena v jednoduchosti šírenia zmenila rýchlosť, objem, ale hlavne štruktúru a typ informácií, ktorých je najviac. Na Slovensku sa to začalo prejavovať okolo roku 2013 – 2014, gradovalo to krízou na Ukrajine, keď sa rozbehli Hlavné správy a fenomén dezinformačných webov a Facebookom sa šíriacich hoaxov ďalej mohutnel počas migračnej krízy. A nezastavilo sa to dodnes, skôr sa stále vyrovnávame so stále rastúcim počtom používateľov Facebooku, na ktorý postupne prichádzajú staršie ročníky.

Ako vylepšiť sociálne siete

Diskusie o regulácii sociálnych sietí sa väčšinou točia okolo takých vecí, ako je rozdelenie veľkých technologických gigantov na niekoľko menších firiem (antitrust laws), prísnejšie vynucovanie a pokutovanie nenávistného obsahu (ako v Nemecku, napríklad), kategorizovať sociálne siete ako mediálne spoločnosti zodpovedné za obsah, ktorý je na nich publikovaný, väčšia transparentnosť algoritmov a lepší prístup k dátam na výskum alebo dôslednejší boj proti falošným účtom a neautentickému obsahu.

Okrem týchto veľkých tém existujú aj drobné a relatívne ľahko realizovateľné zásahy, ktoré neznamenajú revolúciu, ale môžu pomôcť. Niektoré z týchto publikoval Jonathan Haidt a Tobias Rose-Stockwell v ich nedávnom texte v The Atlantic, s ďalšími prišiel vynálezca “retweet” tlačidla Chris Wetherell alebo profesor z MIT David Rand:

• Nedovoliť zdieľať článok, dokým si ho človek aspoň nerozklikne. Z výskumov vieme, že mnohí ľudia zdieľajú články na Facebooku len na základe titulku a obrázku.
• Znížiť výtlak (reach) neovereným účtom. Facebook umožňuje verifikovať účet, ale nie je známe, že by v jeho algoritmoch existovala penalizácia za to, ak účet verifikovaný nie je.
• Schovať viditeľnosť počtu lajkov a zdieľaní. Ľudia sa na sociálnych sieťach správajú stádovito (vo všetkých táboroch) a reagujú na to, čo je populárne. Navyše, instantná merateľnosť popularity všetkého je dosť veľkým zdrojom tlaku a depresií špeciálne pri tínedžeroch a deťoch. Instagram preto už vypol viditeľnosť počtu lajkov.
• Pri komentároch, ktoré AI vyhodnotí ako potenciálne nenávistné, ukázať ľuďom otázku “Naozaj chceš pridať tento komentár?” Niečo podobné skúšajú na Instagrame.
• Limitovať maximálny počet zdieľaní pre jeden článok. Na Facebooku je toto asi nereálne, ale napríklad pri aplikácii Whatsapp zaviedli limit na maximálny počet ľudí, ktorým sa dá posunúť konkrétna správa.

Toto sú riešenia, ktoré sú prakticky relatívne ľahko realizovateľné, na druhej strane určite nie dostatočné. Mnohé majú povahu skôr drobných poštuchnutí, ktoré môžu mať zaujímavý efekt.