Dochádzanie do práce z veľkej diaľky vám škodí

Keď som svojho času pracoval v jednom rekreačnom stredisku na juhu Idaha v USA, obdivoval som (a zároveň ľutoval) ľudí, ktorí do práce dennodenne dochádzali až z mestečka Twin Falls, vzdialeného asi 130 kilometrov a takmer dve hodiny cesty.

V Spojených štátoch je bežné, že ľudia dochádzajú do práce desiatky kilometrov a v dopravných prostriedkoch trávia veľkú porciu minút. Je to daň aj za to, že na západe USA je všetko také veľké a od seba vzdialené.

Poznám to z vlastnej skúsenosti, rok som tam žil. Pamätám si, že keď som sa vracal z ciest po západnom pobreží a konečne prekročil hranicu medzi Utahom a Idahom, cítil som, že som už „konečne doma“, hoci ma čakalo ešte 300 kilometrov jazdy.

Štatistiky ukazujú, že počet minút, ktoré obyvatelia Spojených štátov trávia dochádzaním do práce, v ostatných 5 desaťročiach rastie. V roku 2010 strávil priemerný Američan dochádzaním do práce spolu 48 minút. V prípade zhruba šestiny ľudí to bolo až 90 minút. Približne 3,5 milióna ľudí vtedy dochádzalo do práce 3 hodiny denne. Počet takýchto ľudí sa od roku 1990 zdvojnásobil, uvádza United States Census Bureau.

Z novších dát publikovaných v roku 2013 plynie, že okolo 85 percent ľudí v USA dochádza do práce automobilom a strávia v ňom v priemere asi 50 minút. Viac ako 2 hodiny trávi v dopravných prostriedkoch 8,3 percenta Američanov.

Takýto stav je neblahý. Obrovské množstvo výskumov ukazuje, že dochádzanie do práce z veľkých diaľok je spojené s obezitou, vysokým krvným tlakom, so stresom, s nespavosťou, bolesťami chrbta a krku alebo so znížením pocitu šťastia a životnej spokojnosti.

Sú obézni, menej spia a cvičia

„Zistili sme, že ľudia, ktorí dochádzajú do práce z diaľky, sú menej fyzicky zdraví, a je vyššia pravdepodobnosť, že budú obézni,“ povedala doktorka Christine Hoehnerová z Washington University School of Medicine in St. Louis pre Vox.

Hoehnerová a jej tím v štúdii z roku 2012 zistili, že obyvatelia Texasu, ktorí to mali do práce viac ako 30 kilometrov, mali vyšší krvný tlak a vyššiu hladinu krvného cukru ako kontrolné skupiny, ktoré do práce toľko nedochádzali. Bádatelia však zistili, že za efekt nemôže samotné dochádzanie, ale skôr skutočnosť, že ľudia, ktorí trávia veľa času cestovaním do práce, potom menej času venujú športovým aktivitám.

Ľudia, ktorí do práce cestujú dlho, majú zvýšenú tendenciu stravovať sa nezdravo v zariadeniach rýchleho občerstvenia a ukrajujú zo svojho spánku. Dodajme, že experti na spánok odporúčajú, aby dospelí ľudia spali denne aspoň sedem hodín.

Prečítajte si

Spite aspoň 7 hodín denne, odporúčajú experti

Chronické bolesti a stres

Zvyšuje sa aj riziko chronických bolestí. Prieskum spoločnosti Gallup z roku 2010 ukázal, že viac ako hodinové dochádzanie do práce je vo vyššej miere spojené s chronickou bolesťou chrbta a krku. Podľa bádateľov z univerzity vo švédskom Lunde existuje aj spojenie medzi dochádzaním do práce z diaľky a stresom.

Dochádzanie do práce z diaľky je stresujúce, pretože ide o činnosť, pri ktorej môžu nastať neočakávané situácie – zápcha, dopravná nehoda a podobne. Sú teda spojené s určitou mierou straty pocitu kontroly a nepredvídateľnosťou. Predstava neskorého príchodu do práce, nahnevaný šéf a zmeškané stretnutie stres iba zhoršia.

Ilustračné foto – AP

Z mnohých výskumov vieme, že pocit bezpečia alebo kontroly nad našimi životmi je pre naše blaho mimoriadne dôležitý. Ak máme pocit, že svoj život neriadime, ale sme iba „hračkou v rukách osudu“, ktorý nekontrolujeme, začneme tento deficit kompenzovať. Takíto ľudia sa častejšie uchyľujú k náboženstvu alebo nachádzajú iluzórny poriadok v inak chaotickej spleti informácií.

Prečítajte si

Prečo ľudia veria v morálny pokrok?

Na veľký dom si zvyknete, nie na stres a únavu z cestovania

V prieskume z roku 2006 sa Daniel Kahneman (držiteľ Nobelovej ceny za rok 2002) a Alan Krueger, ekonóm z Princetonu, pýtali takmer tisícky žien v Texase, koľko času venujú bežným aktivitám dňa a aké pocity pri nich zažívajú. Ukázalo sa, že ženy si najviac užívali intímne vzťahy, nasledovala socializácia v práci, relax, večera a iné podobné činnosti. Na chvoste skončili tri aktivity – večerné dochádzanie z práce, práca a ranné dochádzanie z práce.

Vidíme, že kvôli dochádzaniu do práce sme nešťastní. Napriek tomu, keď robíme ekonomické rozhodnutia, uprednostníme lacnejšie bývanie v priľahlom satelite ako drahšie, ale bližšie k práci. Mylne si myslíme, že veľký dom, ktorý si ďaleko od mesta môžeme dovoliť, pretože tam je lacnejší a má veľkú kúpeľňu, vaňu a dve spálne, po ktorých sme vždy túžili, nás urobí šťastnými.

Nepočítame však s tým, že na veľkú vaňu a priestranné izby si zvykneme veľmi rýchlo (hedonická adaptácia). Po určitom čase nás už nebudú tešiť presne tak, ako nás po pár mesiacoch nebaví náš smartfón alebo oblečenie.

Na čo si však nezvykneme, a my s tým nepočítame, je dlhé dochádzanie do práce, ktoré je spojené s únavou, redukciou cvičenia a spánku, nárastom stresu či chronickými bolesťami.

Prečítajte si

Zvyknúť sa dá na všetko, aj na mizerný dôchodok

Nie ste s inými ľuďmi

Ide tiež o aktivitu, ktorú robíme osamelo, hoci sme v často preplnenej MHD obklopení desiatkami ľudí. Človek je sociálny tvor – z mnohých prieskumov vieme, že ak nás niečo robí šťastnými, sú to vzťahy s druhými ľuďmi a kvalitné sociálne väzby. Dlhým dochádzaním do práce, či už v aute, alebo iným dopravným prostriedkom, sa o tento zdroj šťastia pripravujeme.

„Keď dochádzate do práce autom, netrávite čas so svojimi deťmi, nespíte so svojou ženou (alebo s niekým iným), nehráte futbal, nehádate sa o politike, nemodlíte sa v kostole alebo nepijete v bare. Skrátka, nie ste s inými ľuďmi,“ hovorí Nick Paumgarten z magazínu New Yorker.