Denník N

Klavirista Daniel Špiner: Vo viedenskom metre som sa sám seba pýtal – to čo robíš, ty dilino?

Daniel Špiner. Foto - Vladimír Šimíček
Daniel Špiner. Foto – Vladimír Šimíček

Neplánoval som, že sa budem živiť hudbou, ale vyšlo mi to. Je za tým 24 rokov cvičenia šesť hodín denne a ochota veľa cestovať a niekedy hrať aj za jedlo. Som vďačný za hudbu, hovori klavirista Daniel Špiner.

V Prešove akoby vždy bola silná muzikantská základňa – Peter Lipa, Peter Nagy, Chiki liki tu-a, Komajota, Hrdza, Táslerovci, Katka Knechtová, Katka Koščová a ďalší. Uvedomuje si to ten, čo tam vyrastá?

Ani nie, ale faktom je, že krčmy a skúšobne sú tam plné členov rôznych kapiel, čo človeka podvedome motivuje. Funguje tam aj AMC Trio, džezová formácia, ktorej členovia učia na základnej umeleckej škole. Vytvorili špeciálny odbor džezovej hudby a pre mnohých muzikantov to bol zásadný krok.

Chodili naň všetci s vyššími ambíciami, ktorí chceli ísť do väčšej hĺbky a naučiť sa improvizovať, spoznať džezové harmónie a podobne. Ja tiež. Takto tam dlhodobo vrela muzikantská polievočka, až prišli aj verejné prehrávky a koncerty.

Muzikanti sú hádam aj všetci vo vašej rodine.

To je fakt. Všetci milujú ľudovú hudbu. Keď som sa stal krstným otcom syna Katky Koščovej a začal žiť s dcérou Andreja Šebana Hankou, mnohí sa mi začali smiať, že neviem s niekým len tak začať hrať a najskôr sa mu votriem do rodiny. Keď sa ma dnes niekto pýta, čo som v hudbe dosiahol, odpovedám, že som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie