Pozitíva súdu s Rostásom 

Autor je členom predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko 

Táto krátka úvaha vznikla ešte pred tým, ako sudca Špecializovaného trestného súdu vyniesol ortieľ nad Tiborom Eliotom Rostásom pre jeho článok Klin Židov medzi Slovanmi. Podľa toho, čo som zažil na hlavnom pojednávaní, by som nebol prekvapený, keby súd šéfredaktora časopisu Zem a vek oslobodil. Prokurátorovi sa podľa môjho názoru nepodarilo presvedčivo preukázať dôkazné bremeno v tej časti obžaloby, ktorá Rostása obviňuje z podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.

Odsudzujúci rozsudok sa dá čakať skôr pre výrobu a rozširovanie extrémistických materiálov. Akokoľvek bude znieť verdikt súdu, chcem vyzdvihnúť výkon sudcu Rastislava Stieranku počas hlavného pojednávania, ktoré podľa mňa viedol absolútne vecne a nestranne, a každé jeho zdôvodnenie zamietnutia alebo pripustenia vznesených námietok malo hlavu a pätu.

Niet pochýb, že ak súd Rostása oslobodí, dezinformačná scéna to vykreslí ako veľké víťazstvo nad liberálnou slniečkarskou mafiou a jej sluhom, prokurátorom Honzom. Síce nebudú môcť tvrdiť tú urážlivú hlúposť, že tento proces bol na úrovni justičných vrážd v komunistickom Československu v 50. rokoch, no vyhlásia, že stačilo málo a Rostás mohol skončiť ako Milada Horáková. A teda boj proti hrozbe liberálneho teroru nesmie prestať.

Inak povedané: oslobodzujúci rozsudok proruskú konšpirátorskú scénu nijako neupokojí, práve naopak. Mnohých to povzbudí k otvorenejším prejavom antisemitizmu, aké sa dali zažiť aj v deň hlavného pojednávania. Rozohnená fanúšička Rostása na kameru rozprávala, ako nám tu „vládne židovská mafia. A ničí nás morálne, finančne“.

Upokojujúco nebude pôsobiť ani opačný verdikt. Rostásov (a nie tak dávno aj Lexov) obhajca Ľubomír Hlbočan sa počas pojednávania snažil presvedčiť sudcu, že je to prokurátor Honz, kto podnecoval k nenávisti. Ako? Tým, že podal žalobu na Rostása, čo podľa Hlbočana vyvolalo v ľuďoch vášne a to vraj nie je dobré. Ak Rostása odsúdia, môžeme sa tešiť, že Harabin, Fico a všetky infovojny a zemaveky vytiahnu s plnou vervou do boja za „slobodu názoru“.

Bez ohľadu na to, ako dnes sudca rozhodne, Slovensku proces prinesie aj niečo pozitívne. Exponovanosť tohto prípadu a dôsledky vyneseného verdiktu totiž priblížia všetkých zástancov občianskej spoločnosti na Slovensku priamo pred otázku, či sme schopní demokratickými nástrojmi demokraciu ubrániť. A bude len dobré, že hľadať odpoveď budeme musieť už teraz. Lebo neskôr, v momente, keď fanúšikovia Rostása, Harabina či Kotlebu budú predstavovať 30 – 40 percent voličov, na to bude už fatálne neskoro.

Výsledok nášho snaženia ubrániť krehkú slovenskú demokraciu pred etnickou nenávisťou a chaosom vyvolaným konšpiráciami bude závisieť od dvoch vecí.

Prvou je kvalita inštitúcií, ktoré majú obranu právneho štátu v náplni práce. Súd s Rostásom a obvinenie Fica naznačujú, že NAKA ani Úrad špecializovanej prokuratúry sa neboja prípadov, v ktorých podozrivými osobami sú ľudia s veľkou popularitou. A to je dobre.

Druhou je ochota desaťtisícov jednotlivcov pokojne a neoblomne vysvetľovať v kuchyni za rodinným stolom, na internete, v škole a na pracovisku, že nikto nie je horší človek len preto, že má inú farbu pleti, materinský jazyk či Boha, v ktorého (ne)verí. Súkromné rozhovory na túto tému vždy boli a vždy budú nepríjemné. Ale nikdy za tridsať rokov slovenskej samostatnosti neboli dôležitejšie ako dnes.