Denník N

Náš národný poklad? Nadávanie

Vyše sedemsto hrubých výrazov pre taký malý národ… Bežná mainstreamová kniha má len niekoľko tisíc rôznych slov.

Pozerám video dialógu ministra s generálnym prokurátorom a uvedomujem si ten šialený paradox: nijako ma neprekvapuje, že hovoria o kradnutí, akoby to bol ich denný chlebík, ale veľmi ma prekvapuje, že používajú vulgárne slová.

Naučili sme sa obliekať do sák, umyť sa, oholiť aj navoňať, ale to najviac zemité, čo nás okamžite odhalí, vypláva na povrch, až keď sa (minimálne domnele) kamery vypnú.

Vulgarizmy a nadávky spájajú všetky sociálne vrstvy, pohlavia a tiahnu sa naprieč dejinami ako také naše malé spoločné tabu. Niečo, čo existuje, ale nehovoríme o tom. Niečo, čo prehliadame a ignorujeme.

Ešte aj jazykovedci nimi dlho pohŕdali a radšej by ich ani nedávali do slovníkov (napríklad v Krátkom slovníku slovenského jazyka z roku 2003 nájdete len jedno slovo označené ako „vulg.“ – je to slovo „cecok“. Iné silnejšie slová chýbajú).

Aká škoda. Veď ide z jazykového hľadiska o najzaujímavejšie výrazy: už len tá ich variabilita – ako na malej ploche pár slov dokážu obhospodáriť všetky najrôznejšie významy. Vezmite hociktoré, pridajte ľubovoľnú príponu a predponu, a získate nový výraz s novým významom.

Alebo tiež to, aké sú staré – keď minister Počiatek používa vulgárne slová, používa tie isté ako náš ľud v 12. storočí. V etymologickom slovníku sa dočítate, že väčšina tých najvulgárnejších vznikla odvodením od hydiny. Emisné kvóty slovníkom kohúta naháňajúceho sliepku na hnoji! Juj, nie je to nádhera?

Nadávky ma dlhé roky fascinujú a bol som pri mojich bádaniach prekvapený, že ich vlastne vôbec nemáme málo. Vďaka neúnavnej práci etnografov a ľudí ako profesor Ivan Mizera, som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie