Denník N

Ako končia idoly: tragický prípad Su Ťij a genocídy Rohingov

Su Ťij. Foto - TASR/AP
Su Ťij. Foto – TASR/AP

Sklamanie medzinárodnej komunity zo správania mjanmarskej líderky Aun Schan Su Ťij v prípade genocídy Rohingov je ukážkou nepochopenia limitov spoločnosti, z ktorej človek pochádza.

Autor študuje na Cambridgeskej univerzite

Nikdy nezabudnem na obrazy z videa natočeného na telefón v mjanmarskom štáte Rakhine, ktoré som videl počas jednej diskusie organizovanej pred pár rokmi na londýnskej School of Oriental and African Studies (SOAS). Deti hádzané do ohňa, muži bití a kopaní, plačúce ženy ťahané vojakmi po zemi. Peklo na zemi. Nebolo mi najlepšie a jeden z diskutujúcich, mladý študent z Bangladéša, pri tom omdlel.

Ak by učebnice medzinárodných vzťahov či konfliktných štúdií nemali obmedzenia týkajúce sa citlivosti obsahu, mohli by pri lekcii o genocíde bez problémov obsahovať toto video a jemu podobné. Takto nejako som si vždy predstavoval Srebrenicu či Mogadišo, udalosti divokej minulosti pred mojím narodením. No tieto udalosti sa diali a dejú teraz, len niekoľko tisíc kilometrov na východ, kam sa dá priletieť za rovnaký čas, ako trvá cesta vlakom z Humenného do Bratislavy.

V týchto týždňoch prebiehajú procesy pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu, ktorých výsledkom má byť rozhodnutie, či majú jednotky OSN preventívne zasiahnuť v mjanmarskom štáte Rakhine a zastaviť genocídne činy. O samotnej podstate rozhodnutia, či to je genocída alebo nie, sa zatiaľ nerozhoduje.

I keď za tieto zverstvá je bez diskusie zodpovedná mjanmarská armáda, pohľady celého sveta sa upierajú na mjanmarskú občiansku líderku, štátnu kancelárku Aun Schan Su Ťij, držiteľku množstva medzinárodných ocenení vrátane Nobelovej ceny za mier za jej nenásilný odpor voči rovnakej vojenskej junte. Tá letela cez polovicu sveta do Haagu, aby pred tribunálom obraňovala aktivity rovnakých štruktúr, ktoré ju držali vyše dvadsať rokov v domácom väzení.

Od čias, keď do jej slávnych kníh a esejí o slobode a demokracii písali predhovory ľudia ako Václav Havel, sa pohľad medzinárodnej komunity na ňu takmer úplne otočil. Globálna komunita ju dnes vníma ako oportunistku, ktorá naskočila na vlnu bamarského nacionalizmu a na hneve voči najneobľúbenejšej etnickej skupine v krajine sa chce zviezť k víťazstvu v budúcoročných voľbách. Realita je však komplikovanejšia.

Okovy spoločnosti a kultúry

Jedna z najslávnejších esejí, Freedom from Fear, ktorú Su Ťij napísala v roku 1990, sa začína slovami: „Nie je to moc, čo korumpuje. Strach korumpuje, strach zo straty moci pre tých, ktorí ju majú, a strach z útlaku mocou pre tých, ktorí jej sú vystavení.“ Tieto slová sú bezpochyby silné, no keď čitateľ pokračuje ďalej, všimne si, že v nich Su Ťij neobhajuje

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie