Kočner bránil záujmy detí. U Tomanovej

Je nemálo ľudí, ktorým sa v ich vlastnom poručenskom, teda rodinnom súdnom spore nepáčilo angažovanie komisárky pre deti Viery Tomanovej a jej úradu. Nazdali sa napríklad, že namiesto toho, aby tento úrad hľadal porušenia práv detí, čo inak v týchto sporoch nie je žiadna nadľudská úloha, a bránil ich záujmy, nechal sa pribrať do konania ako účastník s určitým názorom na to, ako by mal vyzerať rozsudok, a ten vzápätí navrhol.

Možno preto, že súd nemal tento úrad za niktoša z ulice, ale naopak, disponoval v konaní určitým postavením, a možno úplnou náhodou prišlo aj na rozsudky, ktoré boli v súlade s návrhom úradu. Prirodzene, hovoríme o rozhodnutiach nezávislej súdnej moci. Právo polemizovať s nimi nemá ani verejný ochranca práv.

Títo ľudia sa do jedného mohli mýliť. Je však prípad, kde sa vzácne stretli – dnes už vieme, že vybavovač – Kočner a komisárka pre deti Viera Tomanová. Tým prípadom je Čistý deň, o ktorom mnohí pochybovači pochopili, že nie je až taký čistý, presne v momente, keď Vladimír Pčolinský odfotil Kočnera a Tótha v rozhovore so základnou persónou Čistého dňa Tománkovou. Vraj sa s nimi radila o komunikácii.

A dnes vďaka zisteniam Nadácie Zastavme korupciu vieme, že Kočner navštevoval Tomanovú priamo v úrade.

Problém Čistého dňa bol hlavne v tom, že jeho záujmy a záujmy detí, ktoré tam posielali súdy, nielenže neboli totožné, ale boli v príkrom rozpore. Komisárka pre deti Tomanová však napodiv obhajovala záujmy Čistého dňa, a to tak vehementne, že jej minister Richter poďakoval. Ten istý minister, pod ktorého krídlami sa tutlali oznámenia o Čistom dni už od jesene 2014. Komisárka pre deti Tomanová a vtedajšia ombudsmanka Dubovcová mali na kauzu Čistý deň presne opačný názor. Na strane Čistého dňa stáli Richter, Tomanová a – tradične v pozadí – Kočner. Koliesko štandardného smeráckeho vybavovania vecí v správnych dverách sa uzavrelo.