Rokovala za Slovensko na klimasamite: Naťahoval sa zbytočne, závery sú veľkým sklamaním

Od roku 1999 sa žiadna z výročných klimatických konferencií pod skratkou COP neskončila v piatok, ako to mala naplánované. Tento rok v Madride to nebolo inak. Dvojtýždňový samit sa predĺžil do nedele obeda, čím sa stal rekordne najdlhším.

Ani dva dni navyše však nepriniesli prelom a väčšina ľudí hovorí o neúspešnej konferencii. Koalícia krajín na čele s Európskou úniou nedokázala presvedčiť veľkých znečisťovateľov USA, Čínu, Indiu či Brazíliu, aby sa prijali tvrdšie záväzky v boji proti klimatickej zmene.

Naťahovala sa zbytočne

Konferencie sa za Slovensko zúčastnila Gabriela Fischerová, generálna riaditeľka Sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia na ministerstve životného prostredia. Podľa nej bola prvý týždeň atmosféra pokojná a pomalé tempo nikoho nevyrušovalo.

„Až od stredy druhého týždňa sa nervozita zvyšovala a v piatok už bolo jasné, že konferencia sa neskončí v predpokladanom čase. Aj tak sa však historicky najdlhšia konferencia naťahovala zbytočne – výsledok za tie takmer dva dni navyše určite nestojí. Závery sú dosť veľkým sklamaním,“ hovorí pre Denník N.

Z politického hľadiska konferenciu považuje za neúspech, aj keď z technického hľadiska sa podľa nej urobilo veľa práce.

Čas konať

Konferencia v španielskom Madride (pôvodne sa mala konať v Čile, ale presunuli ju pre demonštrácie v hlavnom meste krajiny) mala hlavný slogan Čas konať. To opakujú mnohí vedci.

Posledné štúdie ukazujú, že ak budú emisie skleníkových plynov rásť rovnakým tempom ako doteraz, Zem sa oteplí o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej ére už o desať rokov (momentálne je teplejšie o 1 stupeň). Iná správa hovorí, že ľudstvo musí znižovať emisie rýchlosťou 7,6 percenta ročne najbližšie roky, aby splnilo optimistický scenár.

To sa v záveroch samitu neprejavilo. Jedným z hlavných problémov bola dohoda o pravidlách systému medzinárodného obchodovania s emisnými povolenkami. Mal by pomôcť zefektívniť znižovanie emisií. Podľa jednej analýzy by opatrenie znížilo náklady na splnenie klimatických cieľov od 59 do 79 percent.

„Krajiny sa nedohodli najmä v otázke započítavania, respektíve monitorovania redukcií, s ktorými sa má obchodovať. Toto je aj pre EÚ veľmi dôležitý prvok, pretože sa to týka aj schémy obchodovania s emisiami skleníkových plynov EU ETS, ktorá už beží od roku 2004 a je hlavným nástrojom na znižovanie emisií veľkých zdrojov,“ hovorí Fischerová.

Podľa nej by sa malo obchodovať len s reálnymi zníženiami emisií. „Problematickou otázkou bolo aj prenášanie redukcií z obdobia pred rokom 2020 do plnenia Parížskej dohody. Takéto prenosy by síce formálne umožnili splniť záväzok, ale v skutočnosti by k zníženiu emisií neprispeli,“ dodáva.

Ďalšou zo sporných vecí bolo sprísnenie cieľov krajín. V Parížskej dohode sa každý štát sveta (okrem USA, ktoré z dohody vystupujú) v nejakej forme zaviazal, že emisie obmedzí. Nie všetky krajiny to však plnia. Aj keby tak robili, podľa vedcov to stačí len na oteplenie o 3,2 stupňa do konca storočia, čo by výrazne zmenilo klímu planéty.

„Krajiny sa nevedeli dohodnúť ani na tom, ako a či vôbec už v týchto záveroch požadovať výrazné zvýšenie ambícií. Na budúci rok majú strany predložiť svoje dlhodobé nízkouhlíkové stratégie a potvrdiť svoje národne určené záväzky. Bez dôrazného apelu na ich sprísnenie sa posun v ambíciách zase odloží o pár rokov. A čas je práve to, čoho nemáme dostatok,“ hovorí Fischerová.

Líder EÚ nestačí

Európska únia (aj Slovensko) nedávno oznámila plán byť uhlíkovo neutrálna do roku 2050. Minulý týždeň predstavila nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová Európsky ekologický dohovor (Green deal), čo je skupina opatrení, ktoré by mali viesť k tomuto cieľu.

Prístup EÚ síce môže byť inšpiráciou aj pre ostatných, ale sám osebe nestačí. „Bez širokej globálnej spolupráce samotná EÚ nedokáže zvrátiť čoraz výraznejšiu zmenu klímy. A bez medzinárodnej spolupráce bude veľmi ťažké presadzovať ambiciózne klimatické plány na domácej pôde. Preto je neúspech v Madride veľkým sklamaním – neutralizuje snahy tých ambicióznejších a vracia nás svojím spôsobom do éry pred prijatím Parížskej dohody,“ vraví Fischerová.

„Zástupcovia niektorých štátov si myslia, že sú ich ekonomické záujmy dôležitejšie ako záujmy všetkých,“ povedal český klimatológ Radim Tolasz z Českého hydrometeorologického ústavu.

Frustrovaní vedci

Mnohí vedci už začínajú byť frustrovaní neschopnosťou konať a začať znižovať emisie. „Nikdy som nevidel taký rozdiel medzi tým, čo požaduje veda a aké zmysluplné kroky prinášajú klimatické rokovania,“ povedal podľa BBC Alden Meyer z organizácie Únia znepokojených vedcov.

„Ak sa na výsledok konferencie pozriem ako klimatológ, ide o ďalší veľký neúspech a doslova zbytočné odsúvanie riešenia celého problému zmeny klímy na niekoľko rokov do budúcnosti. Vo svetle najnovších vedeckých poznatkov je pritom evidentné, že každý rok otáľania nás bude stáť priveľa z hľadiska ekonomických i ekologických dôsledkov,“ myslí si Jozef Pecho, klimatológ SHMÚ, ktorý sa tiež zúčastnil na konferencii v Madride.

Podľa neho neochota dosiahnuť výraznú redukciu emisií skleníkových plynov už po roku 2020 do veľkej miery odráža „hlboké nepochopenie a zľahčovanie závažnosti už prebiehajúcej zmeny klímy“. A to zo strany delegátov, politikov, bežných občanov či dokonca niektorých aktivistov. „Ide skutočne o neospravedlniteľné otáľanie a prešľapovanie na jednom mieste,“ dodáva.

Najbližšia klimatická konferencia COP sa uskutoční takto o rok v škótskom Glasgowe a očakáva sa od nej veľa. Krajiny by mali prehodnotiť svoje ciele podľa Parížskej dohody. Otázka je, či sa znova neskončí sklamaním.

„Bude sa pripravovať hodnotenie prvej päťročnice Parížskej dohody. Bohužiaľ, niektorí klimatológovia, ktorí zastupujú na týchto rokovaniach vedu, začínajú byť unavení a nedivil by som sa, keby niektorí na svoje medzinárodné diplomatické aktivity rezignovali,“ dodal český klimatológ Tolasz.