Denník N

Sebaotváranie Alty Vášovej

Nedávno, v týchto žičli­vých predvianočných dňoch vyšla vo vydavateľstve F. R. & G knižka Alty Vášovej Odlety. Múdre aj celkom obyčajne emocionálne hrejivé objatie. Keď však sama autorka pomenuje ráz odletov, čitateľ sa dozvie, že ide o črepiny. O tom, čo robí čas s hlavou. O komunikácii s dobou, knihami a ľuďmi. Tiež s tým, k čomu ťa vedie intuícia. O tichých rozhovoroch. Papierových…

Kniha plná otázok

Odlety sú knihou otázok. Otázok, ktoré sa diskrétne nachádzajú v jej najbližšom privátne. Tie sú predsa najzabývanejšie, bývajú a spolupracujú s Altou Vášovou pri opätovnom spoznávaní predošlej a minulej Alty Vášovej. Sebaotvárajúcej sa emóciám myslenia. Miestami privolávajú kúsok clivoty, miestami je ich zárez ako stopa žiletky.

Miestami sa pod kožu zadierajú aj stále neupratané kúsky svinstva z bilbordového prázdna nesviatočných hašterivých dní. Nič dobré pre človeka odstupu. Zápisky Odletov sa začínajú v roku 2006, posledný je z roku 2018. Z toho roka je aj jediným. Zakončíme ním i krátku úvahu o Odletoch.

Preosievanie zápiskov v rukách autorky je hľadaním presne znejúcich slov a viet. A ich preosievanie tak robí z Odletov aj knihu o nezabúdaní. Nezabúdanie sa deje v prienikoch priestorov, čiže v priestoroch priznane sa prestupujúcich. Tie sa predsa pochopiteľnejšie zaľudňujú najbližšími. Úvahami o nich, úvahami, ktoré – dovolíme si jedno krkolomnejšie tvrdenie – dodnes deň objavujú pre Altu Vášovú Altu Vášovú. Lebo sú sebaotvárajúce.

Niektoré zápisky opisujú činnosť a z nej vychádzajúce charakteristiky priateľov a známych. Zväčša činnosť umeleckú. Niekedy sú zasunutí za iniciálami svojho mena, niekedy sú pomenovaní krstnou časťou svojho mena a niekedy len tak prifrčia a zosobnia spomienky. Niekedy sa priestory úvah poprenikajú citátmi z korešpondencie s rôznymi najbližšími, najčastejšie však oslovuje sestru Evu. Začína sa rovnako: Ahoj, sestrička, len raz milá sestrička, a potom sa jej k obsahu zápisu prifaria odznova premyslené a v určitom zmysle komplementárne, teda zdanlivo doplnkové, zápisy. Zbytočne pripomínať, že zápisy sebaotvárajúce.

Samu seba stretávajúce vnímanie ekosystému domu, domova funguje vo viackrát opakovanom poradí – človek: Peter, Marek, Alta; pes: Hippy; mačka: Kitty; papagáje: agapornisy a aratingy; rybičky: chichlidy, skaláre, terčovce; hmyz: pavúky, mole, osy s kužeľovitými obytnými bunkami za knižnicami a obrazmi.

Kniha plná hudby

Pravda, P. zostane s priznaným obdivom sprítomnený pre budúcnosť, lebo jeho presné úsudky a neschopnosť pokoriť sa si to jednoducho zaslúžia. Navyše v čase, keď sa darí podenkám, denivkám… Vlastne by sme sa mohli rovno spýtať, komuže zo živých by sa neráčilo uvelebiť vo svojom veku. Pohodlne. Pokojne.

A ešte čosi. Kniha je plná hudby. Pripomínajú ju vety rozvetvené jej počúvaním. Najskôr znelka: Penderecki. Potom vety: zhustená atmos­féra doby, neha, brutalita. Tíši, ubíja, prebúdza. Znelka: Arvi Pärt. Potom vety: clivé tóny, rovnaké, znova znova. Púšťaš si to stále dokola. Zopár tónov, akoby cvičenia pre začiatočníkov. Jemné, precítené, neustále sa navracajúce… Potom rozvetvené vety o hudbe nezabudnuteľného Mariána Vargu. A koncerty. Koncerty. Počúvané v štrbinách dní, štrbinách večerov. V žičlivých štrbinách.

Preosievanie zápiskov v rukách Vášovej, to je cesta k slovám a vetám, ktoré bolo škoda zahodiť, ktoré bolo treba uchovať. Tak ako na samom konci knihy ten jediný z roku 2018: Vražda zasnúbených. Odlety blízkych pribúdajú.

Isteže, v čase predvianočnom myslíme na pokoj a myslíme na blízkych aj nie blízkych ľudí. Nazdávame sa, že pri čítaní Odletov podrastie naša šanca prijať jej sebaotvárania so sviatočným porozumením. A to je dosť veľa.

Kultúra

Teraz najčítanejšie