Dizajnér Peter Biľak: Najlepšie nápady mám, keď nepracujem. Čas si strážim, v lete nerobím vôbec

V 90. rokoch odišiel do zahraničia, aby získal svetové renomé v typografii a grafickom dizajne. Je to už dvadsať rokov, čo Peter Biľak v holandskom Haagu založil štúdio Typotheque. Toto jubileum prednedávnom pripomenula aj samostatná výstava v tamojšom Kunstmuseum.

Bola to príležitosť ukázať jeho široký záber. Známky pre holandskú poštu, orientačný systém pre viedenské letisko či tvorbu písiem prekračujúcu územie nám známej latinky. Okrem stabilnej pozície na poli typografie sú to aj projekty v oblasti scénografie, tvorby autorských tlačených magazínov a mnohé ďalšie.

Stretli sme sa na konferencii Eastern Design v Košiciach. V meste, kde sa narodil a kde sa na strednej škole začala jeho tvorivá dráha. Naším podnetom bolo trochu rekapitulovať a popritom sa porozprávať o fenoméne času, ktorý je v práci a myslení Petra Biľaka silno prítomný.

V štúdiu máte na stene storočný kalendár. Ako vznikol?

Je to kalendár 21. storočia. Vytvoril som ho v roku 2000 pre výstavu Experimenta v Portugalsku. Jej témou bol čas. Najprv som chcel urobiť tisícročný kalendár, ale bolo to veľmi komplikované. Tak sme zvolili najväčšiu možnú plochu, ktorá sa dala vytlačiť. Aby to bol stále funkčný kalendár a dal sa použiť ako plagát. Je vysádzaný päťbodovým písmom a sú tam všetky dni 21. storočia. Ten kalendár sa aj predával a používam ho aj ja.

Odškrtávate si v ňom dni. Prečo je to pre vás dôležité?

Nepoužívam denníky. Pre niekoho je denník uvedomovaním si plynutia života a osobného vývoja. Pre mňa je toto najjednoduchší spôsob merania času. Je to jedna čiarka ako investícia denne. Na jednej strane je to vtip a je absurdné takto to vnímať. No zároveň vidím, ako tie čiary blednú. To, čo robíte, postupne odchádza a prichádza. Keď sme ten plagát vystavovali, videl som ľudí pri tom plakať. Projektujete si do toho celý svoj život. Uvedomujete si čas, ktorý tu strávite a aký môže byť. Tie suché čísla môžu pre každého znamenať niečo iné.

Začiatok toho kalendára sa zhruba kryje so vznikom vášho štúdia. Jeho históriu máte každý deň pred očami.

Áno. Zaujíma ma vidieť veci dlhodobo. Som dizajnér a pri tomto projekte išlo vlastne o dizajnovanie vlastného života. Uvedomujem si pri tom, že som plne zodpovedný za to, čo robím a ako to robím. Nikdy mi nenapadalo vyhovárať sa na klientov, ktorí mi neumožnili niečo urobiť. V tom kalendári vidím, kde som, ako dlho to robím a ako dlho to ešte chcem robiť. Je to možnosť vidieť veci v perspektíve. Človek si často myslí, že tento deň je najdôležitejší v živote a už nikdy taký nebude. A zrazu máte takúto mierku, urobíte „zoom out“ a vnímate to úplne inak.

Tak poďme na začiatok. Pred dvadsiatimi rokmi ste v Holandsku založili firmu. Aké to bolo?

Bolo to trúfalé. Keby som mal niekomu radiť, tak určite nie to, čo som urobil ja. Nakoniec to síce fungovalo, ale štatisticky to bol skôr zázrak. V krajine som bol dva roky, neovládal som jazyk, nepoznal som žiadnych klientov, nemal som žiadne garancie. Len som cítil, že by som to už vedel robiť aj sám. Mal som sľúbený jeden projekt – urobiť knihu o holandskom dizajne pre vydavateľstvo Thames & Hudson. Ročná práca rešeršovania, písania a dizajnovania. No mesiac po tom, ako som odišiel zo štúdia Dumbar, kde som pracoval, bol ten projekt zrušený.

Ups.

Vtedy navyše Slovensko ešte nebolo v Európskej únii, takže bol problém s pracovným povolením, vízami a tak ďalej. Štúdio Dumbar to za mňa vybavilo, ale keď som od nich odišiel, musel som všetky veci vybavovať nanovo. Ani to nebola triviálna vec.

Čiže ste začínali od nuly.

Úplne. Nemal som žiadne financie ani úspory, nič.