Reportéri bez hraníc: O život prišlo najmenej 49 novinárov, stovky sú vo väzení

Norma Sarabia Garduza sedela na verande svojho domu, keď pri ňom zastalo auto. Vystúpili z neho zamaskovaní muži, namierili na ňu zbrane, niekoľkokrát vystrelili a odišli. 46-ročná novinárka zomrela takmer okamžite.

Garduza bola jednou z desiatich novinárov, ktorí tento rok pre svoju prácu zomreli v Mexiku. Najčastejšie písala o korupcii a násilí v juhovýchodnom štáte Tabasco.

Mexiko je spolu so Sýriou, Afganistanom, Somálskom a Pakistanom na zozname najnebezpečnejších krajín pre novinárov, uvádza výročná správa medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Podľa nej tento rok zomrelo 49 žurnalistov (46 novinárov a 3 novinárky).

Ide o najnižšie čísla od roku 2003, keďže v porovnaní s predošlými dvoma desaťročiami zomieralo vo svete ročne v priemere 80 novinárov.

Počet zavraždených novinárov:

„Dôvody sú rôzne, ale nie všetky sú pozitívne,“ cituje Deutsche Welle Juliane Matthey, hovorkyňu organizácie Reportéri bez hraníc, podľa ktorej za posledných desať rokov zomrelo pre svoju prácu 941 novinárov vrátane slovenského novinára Jána Kuciaka.

Do vojnových a krízových zón podľa výročnej správy smeruje oveľa menej zahraničných novinárov ako predošlé roky. Navyše, prvýkrát nebol pri práci v zahraniční zabitý žiaden novinár – všetci zomreli vo svojej krajine.

Ďalším dôvodom je, že žurnalisti sú lepšie pripravení a vybavení pred vyslaním do oblastí, kde prebieha vojenský konflikt. Väčšina sa napríklad vyhýba dlhším cestám v Afganistane, aby tak znížili pravdepodobnosť útoku.

Mexiko ako Sýria

V Sýrii a v Mexiku zomrelo pri svojej práci po desať novinárov. Pre latinskú krajinu je to rovnaký počet ako vlani.

Ďalší žurnalisti prišli o život aj v Čile, Kolumbii a Brazílii, čo podľa autorov správy len ukazuje, že Latinská Amerika, kde tento rok zomrelo celkovo 14 novinárov, je pre ľudí tohto povolania rovnako nebezpečná ako Blízky východ.

Podľa Natalie Southwickovej z newyorskej neziskovej organizácie Výbor pre ochranu novinárov je región Latinskej Ameriky mierou násilia veľmi podobný oblastiam s vojenskými konfliktmi.

„Mnohé veci, s ktorými sa tam stretnete, majú súvis s organizovaným zločinom,“ cituje ju CNN.

„Je to riadené. Historicky je štát jedným z hlavných agresorov, hlavných útočníkov proti novinárom… Vidíme to však hlavne na miestach, kde štát v skutočnosti nefunguje, tam je aj vyššia miera organizovaného zločinu, ktorá sa stala hlavnou hrozbou.“

Mnoho novinárov, ktorí v Latinskej Amerike tento rok zomreli, informovali aj o problémoch životného prostredia vrátane lesného požiaru v amazonskom dažďovom pralese.

Najviac novinárov väzní Čína

Zo žurnalistov, ktorí tento rok zomreli, 31 cielene zavraždili. Ostatní zahynuli pri svojej práci napríklad vo vojenských oblastiach alebo pri nehode.

Ako upozorňuje správa medzinárodnej organizácie, hoci Sýria, Irak, Jemen a Afganistan sú pre novinárov menej nebezpečné ako predošlé roky, počet mŕtvych žurnalistov v oblastiach mimo vojenských konfliktov zostáva takmer rovnaký ako predošlé obdobia.

„Sme radi za nebývalý pokles počtu zabitých novinárov vo vojnových zónach, ale stále viac novinárov je úmyselne zabitých pre svoju prácu v demokratických krajinách, v ktorých títo novinári žijú a pracujú. To predstavuje skutočnú výzvu pre demokraciu,“ uviedol vo vyhlásení Christophe Deloire z medzinárodnej organizácie.

K lepším číslam prispieva aj to, že mnohí novinári zo strachu o svoju bezpečnosť radšej zmenili povolanie. Napríklad počet zabitých žurnalistov klesol v Jemene z desiatich v roku 2018 na dvoch tento rok. Podľa správy Reportérov bez hraníc jeden z bývalých novinárov pracuje ako čašník, iný predáva zmrzlinu.

Horšie čísla sa podľa výročnej správy týkajú novinárov, ktorí zostávajú vo väzení. Za tento rok ich počet narástol. Kým vlani Reportéri bez hraníc registrovali 348 väznených novinárov, tento rok ich je 389.

Väznení novinári vo svete:

Tretina väznených novinárov je z Číny, kde sa počet zadržaných za rok zdvojnásobil zo 60 na 120. Okolo 40 percent z nich je takzvaných občianskych novinárov, ktorí sa napriek tvrdej cenzúre snažia šíriť informácie cez sociálne siete.

Mnohí z nich obraňujú práva ujgurskej menšiny, ktorú Peking prenasleduje a utláča. Čínska vláda ich obviňuje zo špionáže, separatizmu alebo šírenia nepravdivých správ.

Ďalší väznení novinári sú z Egypta (34) a Saudskej Arábie (32), ktorej režim je zodpovedný aj za vlaňajšiu vraždu novinára Džamála Chášukdžího.

„Vysoké čísla väznených novinárok a novinárov v Číne, Egypte a Saudskej Arábie sú dôkazom toho, ako tieto režimy ďalej posilňujú represiu,“ uviedol Michael Rediske z nemeckej pobočky Reportéri bez hraníc.

V Egypte a Saudskej Arábii sa väčšina novinárov dostala do väzenia, hoci ich neodsúdili v riadnom súdnom procese a mnohí dokonca ani neboli obžalovaní.

Medzi krajiny, ktoré na umlčanie novinárov používajú väzenie, patrí aj Turecko. Hoci počet žurnalistov za mrežami tam klesol na 25, krajina, ktorá je v NATO, patrí k štátom s najväčším počtom novinárov väznených pre svoju prácu. Len o jedného novinára viac väzní režim v Sýrii.

Takmer 60 novinárov Reportéri bez hraníc registrujú ako unesených. Najviac ich je v Sýrii (30), Jemene (15) a Iraku (11). Hlavne v Sýrii sú novinári nezvestní už dlhšie a nie je jasné, či sú stále nažive.