Keď žena dostane Nobelovu cenu za literatúru, neznamená to, že z nejakého muža ubudne, hovorí vydavateľka Aňa Ostrihoňová
“Rozdiel medzi mužským a ženským písaním neexistuje. Ktokoľvek, kto tvrdí, že ho vie rozoznať, zavádza. Nevie to rozoznať ani počítač,” vraví prekladateľka a zakladateľka vydavateľstva INAQUE.
Máte malé vydavateľstvo v malej krajine. Je pre literárneho agenta atraktívne, aby u vás vydal knihu?
Agentovi to v podstate môže byť jedno, jemu ide o to, aby knihu vydal v čo najväčšom počte krajín a jazykov. Predaj ho netrápi. Je jednoduché vybrať a kúpiť si knihu, je naozaj obrovské množstvo veľmi dobrých kníh. Umenie je knihu predať.
Stretla som sa však aj s tým, a to bol prípad Eleny Ferrante (pseudonym autorky alebo autora celosvetovo populárnej Neapolskej ságy – pozn. red.), keď si pôvodní vydavatelia robili veľmi dôsledný výber vydavateľov v zahraničí. Taliansky knižný trh je dosť monopolizovaný, malé nezávislé vydavateľstvá majú problém dostať sa do kníhkupectva, kde by knihu vystavili a mali šancu predať. Keď vznikol fenomén Eleny Ferrante, talianske vydavateľstvo E/O si vyberalo nezávislé vydavateľstvá, ktoré by boli náprotivkom v daných krajinách. Asi tiež chceli dostať do povedomia nezávislé vydavateľstvá na iných trhoch. To sa im, myslím, aj podarilo.
Vo Francúzsku paradoxne vydáva Elenu Ferrante veľký Gallimard, ale súvisí to aj s tým, že vydali už jej prvú knihu v 90. rokoch, čiže len pokračovali ďalej.
Elena Ferrante ako autorka je asi veľký príklad úspešného ťahu, ktorý ste spravili.
Áno, je. Ale keby tu bola situácia z roku 2012, asi nemám vlastné vydavateľstvo a asi sa autorky stále nepredávajú a nečítajú.
Prečo?
Zmenila sa celková klíma a nastavenie. Otvorili sa nejaké dvere, cez ktoré mohlo prejsť veľké množstvo autoriek. Dokonca aj takých, ktorým sa podarilo vrátiť do povedomia. Existujú totiž aj knihy zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ktoré v tej dobe neoslovili, pretože ich prevalcoval iný kánon a iné knihy, ktorým sa vtedy venovali médiá a dobová literárna kritika. Pritom dnes, keď si ich človek prečíta, má pocit, že mohli byť napísané včera.
Čomu pripisujete túto zmenu?
Celkovej klíme. Rok 2012 dávam ako míľnik len preto, že som vtedy založila vydavateľstvo. Neviem presne, čo sa celkovo udialo. Prišla nová vlna feminizmu. Veľké rozdiely nevieme posúdiť s dostatočným odstupom, pretože v tom žijeme. Tým, že to intenzívne prežívame každý deň, celkom jasne nevnímame, kam sme sa za 10 rokov dostali.
Prečo vlastne vzniklo vydavateľstvo INAQUE?
Pôvodne sme vydávali internetový časopis, ktorý sme založili s priateľmi ešte v roku 2009. Písali sme väčšinou o knižnej kultúre, a keďže sme všetci žili v zahraničí, písali sme najmä o tom, čo nás zaujalo tam. Postupne od roku 2010 sa niektorí z nás začali vracať na Slovensko a vznikli dve vydavateľstvá – INAQUE a Premedia.
Ak som dobre spočítala, vo vašom vydavateľstve máte 61 autorov a len 21 z nich je mužov. Prečo taký nepomer? Bol to zámer?
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.
