Denník N

Na lavičke s Václavom Havlom

Foto - Tomki Němec
Foto – Tomki Němec

Autor bol v rokoch 1990 až 1992 poradcom Václava Havla

Bolo to už v predvianočnom čase, začala sa štvrtá adventná nedeľa v roku 2011, no namiesto stíšenia zahrmelo: odišiel Václav Havel. Bol to zlom, po ktorom mnohí akoby onemeli. No napriek tomu, že po odchode blízkeho človeka už nič nie je také ako predtým, predsa akoby došlo k paradoxu, takmer v jeho štýle. Je tu s nami naďalej. Keby o tom sám napísal hru, jej hrdina by na nás vyzeral spoza každého rohu.

Pred dvadsiatimi rokmi v novoročnom prejave ako prezident českého štátu hovoril o tom, že zlo, ktoré sme vyhnali dvermi, sa k nám začína vracať oknom: „Zborili sme síce už dávno veľký múr, ktorý nás oddeľoval od demokratickej Európy, ale zároveň tolerujeme, že okolo nás a medzi nami vyrastajú múry nové. Raz majú podobu nálady protirómskej, inokedy protičernošskej či protiarabskej, niekedy všeobecne protieurópskej.“

Vynára sa tu antisemitizmus, pokračoval, o ktorom sme si mysleli, že sa už nikdy nemôže vrátiť. To všetko vedie ku kríze zmyslu pre autentickú ľudskú pospolitosť a pre elementárne pravidlá slušného ľudského spolužitia.

Mentalite múrov, apeloval, treba čeliť. Aj preto by sa i dnes určite

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie