Kampaň Mosta aj SMK je o tom, čo všetko dokážu vybaviť: u Fica alebo u Orbána

Je čoraz menšia šanca, aby sme aj po nasledujúcich parlamentných voľbách spolupracovali s ficovcami, ale to, s kým budeme môcť v budúcnosti spolupracovať a s kým nie, dokážeme určiť až podľa rozdelenia hlasov, vysvetľoval podľa serveru parameter.sk Árpád Érsek na konci novembra na predvolebnom stretnutí s občanmi v Dunajskej Strede. „Chceme pokračovať v tom, čo sme pred štyrmi rokmi v tejto koalícii začali,“ citoval Paraméter ministra dopravy a lídra kandidátky Mosta-Híd.

Hlavnou témou mítingu, ktorého sa okrem Érseka zúčastnili štátny tajomník ministerstva poľnohospodárstva Gábor Csicsai, štátny tajomník ministerstva kultúry Konrád Rigó a poslankyňa Irén Sárközy, bolo vypočítavanie úspechov, ktoré Most v koalícii dosiahol.

A najmä toho, čo dosiahol za posledný rok a pol po zavraždení Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj napriek tlaku, aby koalíciu opustil. „Všetko, čo sme ľuďom sľúbili, sme dosiahli. A to je možné iba vtedy, ak sme vo vláde,“ hovoril Csicsai.

„Pozícia opozičného poslanca sú v skutočnosti štyri vyhodené roky. Ako opozičný poslanec nemôžete presadiť jediný zákon, je úplne jedno, či ste v parlamente alebo nie. Môžeme odhlasovať zákony a plniť svoj program, to, čo sme voličom sľúbili, len ak sme vo vláde. A o čom je politika, ak nie o tom, aby sme dosiahli to, čo sme voličom sľúbili,“ tvrdila Sárközy.

Politici Mosta a najmä Béla Bugár sa u slovenskej väčšiny podobne ako pred štyrmi rokmi snažia vzbudiť dojem, že si (ďalšiu) koalíciu so Smerom nedokážu predstaviť. Občas dokonca pripúšťajú, že ísť do koalície bola chyba.

Z mítingu však bolo zrejmé, čo bude hlavné posolstvo kampane Mosta: že sa účasť na koalícii so Smerom a s SNS slovenským Maďarom a južnému Slovensku maximálne vyplatila. A podobne ako pred štyrmi rokmi bude kampaň strany aj o tom, že je, slovami Bugára, „psou povinnosťou“ Mosta ísť do akejkoľvek vlády, v ktorej dokáže podobné veci získať a vybaviť.

Aj keď to strana otvorene nepovie, medzi riadkami bude voličom opäť dostatočne zrozumiteľne dávať najavo, že takouto koalíciou bude v prípade potreby aj pokračovanie vlády so Smerom a s SNS.

SMK to má ľahšie, ako mimoparlamentná strana na najviditeľnejšej vládnej úrovni už roky s nikým spolupracovať nemohla. V krajských samosprávach však robí to isté ako Most a je vždy ochotná spolupracovať s každým vrátane Smeru, len aby bola vo vedení VÚC. A rovnako si túto spoluprácu pred voličmi pochvaľuje a zdôrazňuje, čo všetko vďaka nej pre menšinu získala.

V kampani SMK zohrá dôležitú úlohu snaha vzbudiť dojem, že sa konečne uskutočnila spolupráca celej maďarskej politickej elity, ako to od svojich zástupcov žiadali tunajší maďarskí voliči. Nové hnutie Spolupatričnosť a Maďarské fórum Zsolta Simona však na volebnej kandidátke Maďarskej komunitnej spolupatričnosti plnia len tú úlohu, aby takýto dojem vznikol.

Majú prekryť to, že Most súčasťou tohto spojenia nie je a v skutočnosti pravdepodobne ani nikdy nemal byť – spoluprácu s bugárovcami si priala iba časť vedenia SMK, tá však napokon aj vo vlastnej strane zostala v menšine. Zvyšok vrátane vlády Viktora Orbána a oligarchov stojacich za novými menšinovými stranami kládol spolupráci personálne podmienky, ktorých splnenie by bolo pre Most fakticky likvidačné.

Spolupatričnosť a Maďarské fórum sú na spoločnej kandidátke aj preto, aby oklamali sklamaných voličov Mosta a ľudí, ktorí by samotnú SMK nikdy nevolili. V skutočnosti je to však iba mierne vynovená kandidátka SMK. Väčšina tých, čo na nej dnes vystupujú pod iným logom, ešte nedávno na rôznych úrovniach kopala za túto stranu.

V tom najdôležitejšom sa však bude kampaň SMK kampani Mosta veľmi podobať: bude založená najmä na presviedčaní voličov, že SMK je jedinou stranou, ktorá pre nich dokáže všeličo vybaviť.

Je až zábavné, že kým slovenskú verejnosť, médiá a potenciálnych politických partnerov sa strana snaží presvedčiť, že s Orbánovou vládou nemá nič spoločné a rozhodne nie je jej vazalom, v menšinovej komunite SMK naopak neustále vystupuje ako jediný a veľmi blízky partner Budapešti.

A najmä ako ten, kto práve pre tieto úzke vzťahy s Orbánom dokáže menšine a južnému Slovensku zaistiť peniaze a investície na všetko možné – od podpory kultúrnych aktivít a podnikateľov cez renováciu materských škôlok až po stavbu nových futbalových štadiónov.

„O otvárací prejav požiadali Józsefa Menyhárta, predsedu Strany maďarskej komunity a šéfa strategického partnera maďarskej vlády na Felvidéku,“ informuje napríklad webová stránka SMK o otvorení novej škôlky v Dunajskom Klátove v rámci kampane pred komunálnymi voľbami v roku 2018.

Podobných akcií bolo vtedy a odvtedy neúrekom. Hlavnými rečníkmi sú vždy politici SMK a hostia z Maďarska, napríklad povereník Orbánovej vlády pre rozvoj materských škôl v Karpatskej kotline. A hlavnou témou ich prejavov sú prejavy vďačnosti budapeštianskej vláde za jej pomoc a vyzdvihovanie SMK ako sprostredkovateľa tejto pomoci, bez ktorej by nič nebolo.

Politici SMK teda hovoria vlastne to isté ako politici Mosta: ak nám dáte svoje hlasy, budú zdroje a bude dobre, ak nie, zostanete na suchu. Jediný podstatný rozdiel je v pôvode hlavných zdrojov, ku ktorým majú alebo si chcú zaistiť prístup a pre ktoré by ich voliči mali voliť. V prípade Mosta je to slovenský a v prípade SMK maďarský rozpočet.

To ostatne nie je nič nové, táto dvojakosť existovala už v čase jednotnej Strany maďarskej koalície na čele s Bugárom. Jeho krídlo sa vždy viac zameriavalo na spoluprácu so slovenskou politikou a na verejné peniaze zo Slovenska. Vtedy ešte takzvané durayovské krídlo si naopak vždy pestovalo hlavne vzťahy s Budapešťou a čakalo na (rovnako) netransparentné peniaze spoza hraníc.