Odhaduje sa, že ľudský mozog obsahuje zhruba 86 miliárd neurónov (nervových buniek). Každý z nich môže nadviazať až 10-tisíc spojení s inými neurónmi, takže celkový počet nervových spojení dosahuje desiatky biliónov (10¹²). Aj preto sa o ľudskom mozgu bežne hovorí, že ide o najzložitejší objekt v celom vesmíre.

Zložitosť mozgu zatiaľ vylučuje, aby sme napríklad pochopili vedomie, ktoré sa v neurovede označuje za „ťažký problém“ – vedcom zatiaľ nie je zrejmé, ako z fyzickej aktivity neurónov vzniká subjektívny pocit zamilovanosti alebo krásy, keď sa dívame na obraz.

Aj neurofyziológ a psychiater Igor Riečanský hovorí, že uvedený problém je naozaj „ťažký“. „Presný mechanizmus toho, ako mozgové procesy ‚vyrábajú‘ tie psychické, zďaleka nepoznáme. Je nesprávne zamieňať si myseľ a mozog. Podstatu ich vzťahu nepoznáme,“ dodáva Riečanský, ktorý je vedúcim Oddelenia behaviorálnej neurovedy v Centre experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied.

Podľa vedca nie je dosiaľ „vôbec jasné, ako neurobiologické mechanizmy generujú psychické fenomény, myslenie alebo cítenie“. „Ide o jednu z najväčších záhad prírodných vied,“ dodal pre Denník N.

Prečítajte si

Ľudia si vytvorili falošné spomienky a pamätali sa na veci, ktoré sa nikdy nestali

Pamäť nie je ako kamera

Riečanskému a jeho kolegom vyšiel prednedávnom článok v kvalitnom magazíne Scientific Reports. Vedci skúmali mozgovú aktivitu ľudí, aby lepšie porozumeli sémantickej pamäti.

Tá predstavuje akýsi sklad, ktorý obsahuje všeobecné poznatky o svete. Zatiaľ čo epizodická pamäť sa vzťahuje na epizódy v našich životoch a obsahuje napríklad spomienku na epizódu, ako sme sa hrali s obľúbenou mačkou, sémantická pamäť poskytuje