Polícia ma nechala po žene tri dni pátrať, aj keď už všetko vedela, vraví manžel obete z berlínskych vianočných trhov
Archívny rozhovor z roku 2019.
Teroristický útok na vianočné trhy v Berlíne 19. decembra 2016 prevrátil Petrovi Čižmárovi život naruby. Jednou z jedenástich obetí bola aj jeho žena Naďa. Jej meno je spolu s menami ďalších obetí útoku na námestí Breitscheidplatz vpísané do schodov pri kostole.
Petr Čižmár tam bol s osemročným synom Davidom v deň prvého i druhého výročia. Tento rok tam išli znova. V rozhovore pre český Deník N Čižmár hovorí o zlosti, ktorá neprišla, o sklamaní z nemeckej polície a sľubu kancelárky Merkelovej, ale aj o tom, ako sa stal terčom konšpirátorov.
Chce sa synovi do Berlína ísť? Vie, prečo tam idete?
Vie, samozrejme, že to vie. Pochopil to. Možno vtedy, keď mal päť rokov, nebolo úplne jasné, či to chápe. Ale teraz dobre vie, prečo ideme do Berlína a čo sa tam stalo. Postupne tomu rozumie stále viac a viac. Dokonale to však nechápe nikto.
Aké pocity máte, keď dnes stojíte na námestí Breitscheidplatz?
Nie je to vôbec príjemný pocit, ale zase cítim nejakú – nechcem povedať úplne povinnosť, ale je to taký môj…
Záväzok?
Ani nie tak záväzok. Ale že je správne aj pre mňa samotného zastaviť sa tam aspoň raz za rok. My sa tam zastavujeme aj viackrát ročne, keď niekam ideme cez Berlín. Ale práve 19. decembra sa tam stretávame aj s ďalšími pozostalými a príbuznými obetí.
Chodievate sa tam lúčiť? Čo to miesto pre vás znamená?
Chodiť sa tam lúčiť by nemalo úplne zmysel. Lúči sa len raz. My tam chodíme tak, ako sa chodieva na cintorín.
Na čo sa vás syn pýta, keď tam ste? Pýta sa, prečo sa to stalo?
Pýtal sa. Ale na to mu nedokážem dať žiadnu odpoveď, pretože sám neviem prečo. Veľa vecí ešte stále nevieme. V školskej družine pre neho napríklad urobili špeciálnu skupinu, kde sa môže porozprávať s vychovávateľmi. Ja im však vravím, aby ho vychovávali ako každé normálne dieťa, pretože by som nechcel, aby sa vžíval do úlohy, že je veľmi traumatizovaný.
A je?
Nie je. Myslím, že na tom nie je tak, aby sa s ním o tom museli rozprávať štyria vychovávatelia z družiny. To mu rozhodne nepomôže.
Zvláda to dobre?
Myslím, že áno. Je dôležité, aby som sa mu venoval ja alebo aby sme sa spolu venovali škole. A robili spolu tie veci, čo má dieťa v jeho veku robiť, a nie že o tom budeme stále diskutovať. To by bolo kontraproduktívne.
Prekáža vám, že ten prípad ešte nie je definitívne uzavretý? Že sa stále prešetruje?
Samozrejme. Keď sme sa rozprávali so spolkovou kancelárkou…
To bolo rok po tom, v roku 2017?
Áno. Sľúbila nám, že dohliadne na to, aby sa to vyšetrilo. Jedna z pozostalých sa chcela uistiť, či to myslí naozaj vážne. Kancelárka povedala, že sa bude snažiť, aby sa to maximálne vyšetrilo. Ani s najlepšou vôľou to, samozrejme, vo vyšetrovacích výboroch nie je ľahké, pretože tí, čo s tým majú niečo spoločné, nebudú úplne chcieť spolupracovať, aby sa náhodou nezistilo, že na tom majú nejaký podiel.
Kedykoľvek sme boli na nejakom ministerstve, nestále sme počúvali jednu vec: Áno, stala sa veľká chyba. Ospravedlňujeme sa, ale ja osobne som žiadnu chybu neurobil. Nikto vlastne neurobil žiadnu chybu. Nikto sa necíti byť zodpovedný za to, čo sa stalo. Ale všetci sa zhodnú na tom, že to veľká chyba bola.
Amri odcudzil kamión poľskému vodičovi, ktorého zastrelil, a je tak jeho dvanástou obeťou. O štyri dni neskôr Amriho na úteku zastrelila policajná hliadka na severe Talianska. Amri mal ako žiadateľ o azyl 14 rôznych identít. Hoci o jeho kontaktoch na radikálnu islamskú scénu mala nemecká polícia informácie, prestala ho v polovici roka 2016 sledovať.
S Merkelovou nesúhlasím
A keď hovoríte my, myslíte tým pozostalých?
Áno. A tiež zranených a ich príbuzných. Boli by sme radi, keby sa to vyšetrilo a zistilo sa, kto má na tom nejakú vinu. Pretože zanedbanie zo strany polície tam bolo.
Argument, že za to môže utečenecká vlna a podobne, je, samozrejme, čiastočne pravdivý. Problém je však oveľa horší. Oni vedeli, že Amri je veľmi nebezpečný človek. Napriek tomu hrozbu podcenili a vôbec to
