Denník N

Prezidentka Čaputová: Zmena je nevyhnutná

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Na chvíľku sa zastavila a požiadala o sekundu na rozmyslenie. Otázka znela, či zmenila pohľad na Roberta Fica po tom, ako nerešpektoval rozhodnutie súdu a prihlásil sa k rasistickým rečiam poslanca Mazureka. A potom povedala, že to je neprípustné, aby politici podnecovali k nenávisti.

Prezidentka Zuzana Čaputová má za sebou prvý polrok vo funkcii. V deň, keď sme robili tento rozhovor, polícia obvinila bývalého generálneho prokurátora Trnku a Ústavný súd pozastavil platnosť zákona o 50-dňovom moratóriu.

Jemne sa usmievala, väčšinu času však sústredene hovorila o zlyhaniach štátu. Vždy však dodala, že je stále presvedčená, že inštitúcie sa ozdravia a môže to fungovať. Pred blížiacimi sa voľbami by každý volič mal dostať aspoň pár minút politickej nádeje. Nech sa páči.

Myslíte niekedy na to, že PS/Spolu by dnes na tom bolo v prieskumoch lepšie, ak by ste boli ich líderkou?

Nevraciam sa do minulosti. V určitom bode som urobila rozhodnutie kandidovať na post prezidentky Slovenskej republiky, vyšlo to a dôverujem tomu, že to tak malo byť.

Sledovali ste pokusy opozičných strán spojiť sa?

Áno, samozrejme.

Aký ste z toho mali pocit?

Priala som si, aby došlo k spolupráci alebo k tesnejšiemu spojeniu. Ľudia sú už unavení z konfliktov. Je tu objednávka po schopnosti zhodnúť sa na vyšších záujmoch, a to bez ohľadu na to, o ktorých stranách hovoríme.

Znižuje sa tak šanca, že demokratická opozícia porazí súčasnú koalíciu? 

Ukážu to voľby. Sú to dva legitímne pohľady. Prvý, že každý sám dokáže nazbierať viac percent, a potom efekt snehovej gule. Môj laický odhad je skôr taký, že efekt spájania politických strán má pridanú hodnotu.

So sloganmi o zmene pracujú opozičné strany, ale aj Smer, ktorý prišiel s pojmami „nový Smer“ a „zodpovedná zmena“. Ako tomu rozumiete?

Zdá sa, že všetky politické strany správne čítajú, že po udalostiach, ktoré sa stali minulý rok, stojíme na križovatke. Zmena je nevyhnutná.

Môže strana, ktorá vládne väčšinu z posledných dvanástich rokov, reprezentovať zmenu? 

Smer chce ukázať zmenu už len tým, že si dal na čelo nového lídra. Ale zmenou je aj to, že súčasne pritvrdzuje komunikáciu prostredníctvom niektorých lživých a konfrontačných statusov. To je tiež zmena, ale opačným smerom. Či dokáže Smer prispieť k zásadnej zmene aj v krajine, veľmi úzko závisí od toho, do akej miery sú schopní sebareflexie a zmeny vo vnútri.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako hodnotíte obdobie vlád Smeru?

Nemožno nevidieť politickú zodpovednosť za to, že žijeme v krajine, kde napríklad bývalý generálny prokurátor pomáha zakryť kauzu bývalému ministrovi financií, prípadne zadržiava dôkaz, ktorý môže byť dôležitý pre vyšetrovanie trestného činu. Zároveň by však nebolo fér povedať, že za vlád pod vedením Smeru sa nič dobré neudialo.

Pred chvíľou doručila polícia bývalému generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi obvinenie. Rozumiete tomu, prečo je ešte pán Trnka na slobode? 

Úprimne povedané, nerozumiem. Som rada, že vôbec bolo vznesené obvinenie, pretože uplynul pomerne dlhý čas, odkedy sa našli dôkazy o jeho komunikácii.

Pred dvoma mesiacmi ste sa stretli s vedením generálnej prokuratúry a polície. Po stretnutí ste povedali, že nateraz majú vašu dôveru. Čím vás presvedčili?

Policajný prezident ma vtedy informoval, že vykonali procesné úkony a nebolo ich málo. Povedal mi, že prebiehajú ďalšie kroky, ktoré majú dôkazne zabezpečiť situáciu. Som rada, že práve dnes padlo obvinenie. Je to dôležitá a zásadná informácia.

Takže stále majú vašu dôveru? 

V tomto kalendárnom roku nastal výrazný posun vo viacerých dôležitých závažných trestných činoch. Vnímam to tak, že sa veci naozaj hýbu dopredu. Je tu však aj kategória trestných činov, ktoré sa dotýkajú vysoko postavených ľudí z prokuratúry, zo súdnictva, prípadne z politiky, a tam mi rýchlosť chýba.

Presne tak to vyzerá zvonku.

Požiadala som vtedy predstaviteľov polície a generálnej prokuratúry, aby intenzívnejšie komunikovali s verejnosťou. Z hľadiska budovania dôvery verejnosti voči polícii a prokuratúre je komunikácia navonok veľmi dôležitá. Je dôležité, aby nie len ja ako prezidentka, ale aj občania boli uistení, že aj keď to navonok nevyzerá, vo vnútri sa dejú dôležité veci. Toto sa, žiaľ, za tie dva mesiace nezlepšilo. Moja dôvera, samozrejme, nie je neobmedzená. Chcem však dodať ešte jednu dôležitú vec. V hre je niečo veľmi krehké – dôvera verejnosti v demokraciu a inštitúcie. Pokiaľ mám dôvod vyjadriť im dôveru, chcem tak urobiť.

Spomenuli ste video, ktoré zachytáva, ako bývalý generálny prokurátor hovorí s bývalým ministrom financií Počiatkom. Rozumiete tomu, prečo pán Počiatek nie je obvinený?

To video bolo veľmi mrazivé. Pamätám si z neho jednu z kľúčových viet z úst pána Počiatka: „Nie je dôležité, čo je pravda, ale čo povieš.“ Mám pocit, že to do istej miery rámcuje dobu a pohľad mnohých politikov a ľudí, ktorí boli v službe spravodlivosti. Aj o tento prípad sa budem zaujímať.

Je v tejto situácii pre vás ťažké stretávať sa s predstaviteľmi Smeru?

Stretávam sa najmä s pánom premiérom. Náš vzťah je vecný, korektný a zároveň môžem povedať, že veci, na ktorých sme sa dohodli, vždy napokon dodržal. Ale viem, že Peter Pellegrini nie je jediný reprezentant Smeru.

Stretli ste sa, odkedy ste prezidentkou, s predsedom Smeru Robertom Ficom?

Nie, nestretla.

Čítali ste celú Kočnerovu Threemu? 

Celú nie.

Máte ju však v rukách?

Nemám.

Nedala vám ju tajná služba SIS? 

Čítala som časti, ktoré boli publikované, ktoré boli mimoriadne závažné, a je dôležité a dobré, že celú tú komunikáciu majú orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú ako jediné v tejto veci kompetentné konať.

Dôverujete správam SIS, keď tu celé roky funguje paralelný mafiánsky štát? 

Chcem si zachovať dôveru k inštitúcii. Iná vec je otázka dôvery k jednotlivým správam alebo ľuďom, ktorí inštitúciu reprezentujú.

Máte dôveru v právny štát na Slovensku? 

Mám. A aj preto, že ju chcem mať. V oblasti práva a spravodlivosti som pôsobila aj predtým a viem, že v justícii je množstvo skvelých ľudí. Napriek všetkému si myslím, že základné inštitúcie tohto štátu sú funkčné. Faktom však je, že niekedy v nich ľudia zlyhávajú. Najväčšou výzvou je, aby si to inštitúcie uvedomili a boli schopné sebaočisty. V tom máme najväčšie rezervy. Korupcia alebo zlyhanie verejného činiteľa je bežné aj v zabehnutejších demokraciách, ale v tom, ako je na to schopný systém zareagovať, tam máme veľký deficit.

Posledné mesiace ukazujú, že to nie sú len zlyhania jednotlivcov. Je to celý systém. Máte šancu do toho nejak vstúpiť a nedovoliť, aby ten stav pretrvával?

Vidíme, že jednotlivci majú schopnosť sa sieťovať. Áno, dospelo to až tam, že nemôžeme hovoriť o zlyhaniach jednotlivcov. Keď hovorím o sebaočiste, nemám tým na mysli, že každý zo spomínaných orgánov je schopný sebaočisty momentálne, a je úplne legitímne, že do tohto procesu vstúpia iné moci v rámci vyvažovania troch mocí. Napríklad, že parlament upraví oblasť disciplinárnej zodpovednosti sudcov alebo voľbu generálneho prokurátora. Čaká nás samotné nastavenie systému prokuratúry. Som presvedčená, že teraz nie je nastavený dobre. Chcem sa na týchto zmenách podieľať. V minulosti som sa analyticky zaoberala fungovaním justičných orgánov. Mám konkrétnu predstavu, ktorú by som konzultovala s tímom odborníkov, aby sme prispeli k tomu, aby sa pripravili nové návrhy systémových zmien, ktoré budú napokon smerovať k tomu, že silná miera nezávislosti justície bude kompenzovaná funkčným zodpovednostným systémom.

Ako sa to mohlo vlastne stať, že Marian Kočner si vybudoval takú chobotnicu, ktorá naozaj preliezla celým štátnym aparátom? 

Neviem, pretože som z úplne iného mentálneho sveta. Objavujú sa tam mená, ktoré som ako právnička poznala z tej opačnej strany káuz, a nejde len o Mariana Kočnera. Tušili sme to, ale nemohli sme o tom otvorene hovoriť, lebo sme nemali dôkazy. Teraz sa to odhaľuje. Vidím za tým postupné a nenápadné naberanie moci. Možno sú teraz prekvapení aj jeho kamaráti, akú moc si dokázal zariadiť.

Bolo by naivné myslieť si, že v momente, keď je Kočner vo väzení, sa to už viac nedeje. 

Marian Kočner je symptóm nejakého javu. Myslím si, že je to o bazálnej inklinácii k prospechu, k zisku, k zlu, k deštrukcii, ktoré niektorí ľudia majú v sebe rozvinuté viac ako iní.

Robert Fico a Robert Kaliňák sú politickými symbolmi tejto doby a oni umožnili, že sa to takto rozrástlo. Máte pocit, že Peter Pellegrini je dostatočne silným premiérom, aby to zastavil, alebo si myslíte, že to pokračuje aj za jeho éry? 

Vnímam, že hovorí: Padni, komu padni, a tiež prísľub, že nezasahuje do vyšetrovaní.

Tomu veríte? 

Nemám dôvod tomu zatiaľ neveriť. Sledujeme pomerne významné kroky vo vyšetrovaní závažných trestných činov. Ale áno, nie všetkých závažných trestných činov. Nerozumiem, prečo sa nič nedeje v prípade podozrivých sudcov, prokurátorov a politikov.

Mali by zostávať v politike politici, ktorí sú obvinení?

Obvinenie je len jedno z prvých štádií a platí princíp prezumpcie neviny, preto ich podľa mňa nediskvalifikuje. Veľmi však záleží, na akú rolu politik ašpiruje.

Keby mal ambíciu ísť do vlády, to už by bol problém?

Je to individuálne a treba to veľmi citlivo posudzovať. Po obvinení môže prísť sťažnosť a o pár dní môže byť po obvinení alebo sa naopak môže posunúť až k obžalobe. Má to však aj iný rozmer. Je legitímne hovoriť o zdržanlivosti politikov. Už som hovorila o nutnosti budovať dôveru v inštitúcie štátu a obvinený politik k nej môže prispieť svojou zdržanlivosťou. Keby bolo voči mne vznesené obvinenie, ja by som v takej situácii bola zdržanlivá uchádzať sa o post vo vláde.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Po skúsenostiach z posledného roka, nemáte podozrenie, že sú tie obvinenia politicky motivované?

Nedá sa to tvrdiť, ale nevylučujem to. Najmä po prípade pána Mikulca z Vojenského spravodajstva, ktorého skutok mal byť spáchaný za zvláštnych okolností. Bol obžalovaný a súdne konanie prebehlo dokonca v obidvoch stupňoch a napokon bol oslobodený.

Vidíte rozdiel v obvinení Roberta Fica a v obvinení Andreja Kisku? 

Je tam už na prvý pohľad viac rozdielov. Od skutkových podstát, z ktorých sú obvinení, až po to, že jedno to protiprávne konanie malo vzniknúť počas výkonu politickej roly a druhé mimo politickej roly.

Obaja hovoria o politicky motivovaných krokoch. Hovoria dokonca o procesoch z 50. rokov. Zdá sa vám to primerané prirovnanie? 

Nie. Žijeme v krajine, kde je plne garantované právo na obhajobu, na rozdiel od 50. rokov. A to je len jeden z rozdielov. Prehnané je aj hovoriť o politickom vplyve na všetky štádiá trestného konania, čo bolo tiež charakteristické pre 50. roky.

Robert Fico je obvinený za to, že nerešpektoval rozhodnutie súdu pri odsúdení kotlebovského poslanca Mazureka za rasistické reči. Majú sa názory, i keď rasistické, trestať?

Tak ako iné práva, aj sloboda prejavu nemá byť bezhraničná. Aktuálna právna úprava stanovuje hranice pomerne jednoznačne, v trestnom zákone veľmi špecificky na úroveň konkrétnych skutkových podstát. V prípade, ak niekto tieto hranice prekročí, je úplne legitímne uvažovať o trestnej zodpovednosti.

Čiže bolo chybou, že sme to doteraz nerobili? 

Jednoznačne. Vnímam, že spoločenská atmosféra veľmi zhrubla. Dostali sme sa do situácie, keď je klamstvo pomaly legitímnou pracovnou metódou, keď nenávistné prejavy až po hranicu vyhrážania sa smrťou a ublížením na zdraví je niečo, čo sa na sociálnych sieťach stáva pomaly bežné. Kompetentné orgány dlhé roky iba pozorovali nárast tejto komunikácie a hrubej nenávisti. Teraz sa to začína meniť.

Mali by mať politici výnimku?

Obzvlášť ma mrzí, ak sa k takýmto rečiam uchyľujú politici. Máme oveľa väčšiu mieru zodpovednosti za každé jedno slovo, ktoré povieme. Politici môžu prebúdzať u ľudí nenávisť a hrozí naozajstné nebezpečenstvo zlyhania jednotlivcov, ktorí sa potom vyvŕšia na nevinných ľuďoch.

Zmenil sa váš pohľad na Roberta Fica po tom, čo sa prihlásil k rasistickým rečiam poslanca Mazureka? 

Nikdy som nad tým takto neuvažovala. Úprimne povedané, prekvapil ma tým. Dovtedy som nevnímala, že by podpora bývalého poslanca Mazureka patrila do jeho spektra uvažovania a do jeho rétoriky.

Dodržíte tradíciu, že poveríte zostavovaním vlády víťaza volieb? 

Líder víťaznej strany bude osoba, s ktorou sa ako prvou stretnem ohľadom príležitosti zostaviť vládu.

Bude vo vašom rozhodovaní zohrávať nejakú rolu, že v posledných prieskumoch rastie fašistická strana Mariana Kotlebu?

Je to veľmi zaujímavý jav, ktorý ma v istom zmysle prekvapuje. To, že sú druhí v prieskumoch, ešte neznamená, že je to druhá najsilnejšie prejavená vôľa národa. Ďalšie politické prúdy reprezentujú viaceré politické strany, ktoré by súčtom prečíslili tento typ hodnôt a názorov. Myslím si, že podpora tohto druhu politiky je na Slovensku limitovaná. Po voľbách sa stretnem s človekom, ktorý bude reprezentovať víťaznú stranu, aj keď je zrejmé, že to nemusí byť vôbec politický subjekt, ktorý je spôsobilý vládu zostaviť.

Nazývate kotlebovcov fašistami? 

Sú tam aj ľudia, ktorí hovoria fašistické názory a vyznávajú fašistické hodnoty.

Nemala by sa prezidentka aktívnejšie zapájať do politického diania?

Je fakt, že prvý polrok môjho mandátu bol poznačený mnohými zahraničnými cestami. Vnútropoliticky sa však angažujem oveľa viac ako v zahraničnej politike. Nie vždy sa to však prejaví na tlačovej konferencii. Vždy, keď som mala pocit, že je potrebné prehovoriť a vyjadriť sa k dôležitým vnútropolitickým veciam, tak som to urobila.

Andrej Kiska na konci prvého roka vo funkcii hovoril, že je frustrovaný z toho, že nemá reálnu moc zmeniť veci. Hovoril to špeciálne v prípade zdravotníctva. Vás to nefrustruje?

Zatiaľ taký pocit nemám. Možno je to aj preto, že hneď v úvode môjho funkčného obdobia som musela riešiť veľmi zásadné veci, ktoré spadajú do mojej kompetencie: napríklad bolo potrebné menovať sudcov Ústavného súdu. Ale boli to aj ďalšie veci vo vnútornej a zahraničnej politike, ktoré mi dávajú zmysel a neprispievajú k frustrácii.

Foto N – Vladimír Šimíček

Práve dnes Ústavný súd pozastavil 50-dňové moratórium.

Som rada, že Ústavný súd je plne funkčný. Plénum rozhodovalo o mojej prvej ústavnej sťažnosti. Má vážne pochybnosti o ústavnosti tohto zákona. Rozhodnutie súdu vnímam ako pozitívny krok v prospech práva občanov na informovanie a v prospech férovosti prebiehajúcej predvolebnej kampane.

Zvykli ste si už na život prezidentky? 

Zvykám si. Je to lepšie ako na začiatku, ale je to veľká zmena v osobnom, ale aj v pracovnom živote.

V čom to najviac cítite?

Stále musím byť v role. Tá profesia ako keby prenikne do všetkých životných situácií. Predtým som mala súkromie, keď som vyšla von, bola som to ja, súkromná Zuzana a teraz som v každej situácii prezidentkou. A zároveň je to oveľa väčšia zodpovednosť, než akú som niesla pred tým.

Hneď na začiatku sa pred vaším domom objavili radikálni bojovníci proti systému a blokovali vašu kolónu. Nemáte strach?

Dôverujem ľuďom, ktorí zabezpečujú moju bezpečnosť.

Môžete zostať bývať doma? 

Áno. Nestretla som sa so žiadnou výhradou z hľadiska bezpečnosti, že by som tam bývať nemohla. Zároveň tu nie je žiadna relevantná ponuka, kde by som sa mohla presťahovať. Ale naozaj nebolo žiadne spochybnenie z hľadiska bezpečnosti miesta, kde teraz bývam.

Ľudia z vášho tímu hovoria, že dostávate množstvo nenávistných e-mailov a vyhrážok. Znervózňuje vás to? 

Vnímam to, ale neparalyzuje ma to. Je to zrejme nevyhnutnou súčasťou pozície, ktorá je javisková. Aj v tejto súvislosti ma mrzí, že niektorí politici ako keby si neuvedomovali, že svojou nenávisťou prispievajú k burcovaniu ľudí, ktorí sa napokon vyhrážajú aj zabitím.

Aj v tejto oblasti v posledných dňoch zmenila polícia aj prokuratúra svoj prístup a momentálne sú vo väzbe dvaja takí internetoví agresori. Je to správne, že sú vo väzbe? 

Neviem posúdiť dôvody väzby, ale samozrejme, že týchto dvoch pánov som vnímala, a myslím si, že je absolútne na mieste, že polícia koná.

Stále sa objavuje argument, že je to len na internete a že na internete sa môže povedať čokoľvek.

Argument s internetom nesedí. Je to verejný prejav, a preto naberá na spoločenskej nebezpečnosti. Šíri sa tak nenávisť a môže to motivovať ďalších ľudí k protiprávnemu konaniu. Nenávistné prejavy nemožno podceňovať. Nedávno v Česku vyústila frustrácia do streľby do nevinných ľudí. Jednoducho, slovo je predpokladom skutku, pretože je dôsledkom myšlienky.

Viete si predstaviť, že by na Slovensku vznikla vláda ako vo Fínsku, kde by bola premiérka na čele a väčšinu ministerstiev by tiež viedli ženy? 

Bolo by to zaujímavé, ale neviem, či sme k tomu už dospeli. U nás sa do politiky ani nehlási veľa žien. Viem sama, čím som si prechádzala a ako ťažko som sa rozhodovala. Aj po pár mesiacoch vo vysokej politike som si však istá, že premiešanie ženským elementom je veľmi ozdravujúce.

Cítite, že sa k vám politici správajú inak, nadradene? 

Nepripúšťam si to. Cítim sa ako rovnocenný partner.

Počúvame historky, ako prebiehajú politické rokovania, že sú to také chlapské stretnutia. Pijete s nimi? 

Nepijem a tento typ neformálneho kontaktu s nimi nemám. Mám rada neformálny kontakt s ľuďmi, ktorí sú mi priateľmi, s ktorými sa viem ľudsky zblížiť. Nevylučujem, že to môžu byť aj ľudia z politiky, ale zatiaľ nenastal tento typ zblíženia, a teda k takému stretnutiu neprišlo.

Najrešpektovanejšie svetové médiá o vás píšu ako o hviezde liberálnej demokracie. Dokonca do vás vkladajú nádej, že by ste mohli byť záchranou pre liberálnu demokraciu nielen na Slovensku, ale aj v regióne a v celej Európe. Nie je to zväzujúce?

Sama seba do tejto roly nestaviam a ani sa tak nekvalifikujem. Mám však ambície aj na medzinárodnom poli byť aktívna počnúc budúcim rokom v oblastiach, ktoré sú mi blízke a ktoré sú zhodou okolnosti dôležitými európskymi témami. Je to otázka právneho štátu a životného prostredia. Myslím si, že to môže byť dobré aj z hľadiska reprezentácie krajiny, ale najmä preto, že to je v záujme Slovenska. Nedávalo by zmysel, ak by sme bojovali za dobré klimatické podmienky na Slovensku, ale pritom sa neangažovali v svetovom hnutí.

Pred pár týždňami ste boli na koncerte Pary, a keď vás primátor Bratislavy pozdravil, celá sála sa otočila smerom k vám na balkón. Mali ste väčší potlesk ako rocková kapela. Cítite, že vás ľudia majú radi?

Áno, je to veľmi milé a veľmi príjemné. Zažívam to na výjazdoch po Slovensku. Veľmi si to vážim. Mám rada ľudí, som rada s nimi v kontakte. Pomáha mi to, keď na mňa niekedy doľahne pocit samoty zo zodpovednosti. Byť prezidentkou je služba pre ľudí. Je to fajn, ak je to vnímané, že to robím dobre.

Váš predchodca kandiduje v parlamentných voľbách. Nie je to trochu zvláštne?

Je to neštandardné, nie je zvykom, že osoba v pozícii prezidenta prejde do politiky a uchádza sa o post poslanca. Ale nemám k tomu negatívne stanovisko.

Možno vám predšľapáva cestu. 

Pre mňa je to ešte predčasné takto uvažovať. V každom prípade po skončení výkonu tohto mandátu, tak ako predtým som robila nejaký typ verejnej služby, tak v niečom takom budem aj pokračovať.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Rok 2019

Zuzana Čaputová

Slovensko

Teraz najčítanejšie