Osem rokov zbiera pikošky o jedle, prezradí vám, ako vznikol majonézový šalát či prášok do pečiva
Má za sebou už asi 400 textov o jedle, pretože každý týždeň zbiera zaujímavosti o jedle do časopisu .týždeň. O jedle zistil už asi všetko – od toho, ako vznikli gumené medvedíky, až po príbeh ženy-alchymistky, ktorá vymyslela varenie vo vodnom kúpeli.
Jozef Koleják píše scenáre pre najznámejšie slovenské seriály, ako napríklad Búrlivé víno či Ordinácia v ružovej záhrade. Jedlo je jeho záľuba a píše o ňom so skutočnou láskou: „Chuť a vôňa nás dokážu preniesť roky dozadu tak, ako to nedokáže žiaden iný zmysel. Sú vône, ktoré len zachytím na ulici a dokážu ma kompletne vrhnúť o 30 rokov dozadu. Často sú to bizarné vône, napríklad jedlá, ktoré sme jedli ako malí v škôlke. Ale nemusia to byť len jedlá – aj špeciálny parfém, alebo pach starej električky ma vie vrátiť do čias, keď bolo všetko bezpečné a všetko som mal pred sebou.“
Čo budete variť na Vianoce?
Pôjdeme k rodičom, k mojim aj k manželkiným, čiže variť budú oni. Vždy sa k nim pritmolím, aby som zistil, ako robia kapustnicu, oni mi to vždy povedia a ja na to aj tak zabudnem. U nás sa však varí prísne pôstna kapustnica, keďže rodičia sú z hornej Oravy. Čiže v čistom vývare z kapustnej vody je maximálne údená ryba a hríby. K tomu sa podáva zemiaková kaša na masle.
V jednom tanieri?
Každý si to dá, ako chce. Dokonca rodina z otcovej strany si do toho dávala kedysi aj ryžu, čo je už úplne bizarné. Nikdy sme to nepraktizovali, vždy to bol len taký „fun fact“ – otec sedel nešťastný za stolom a spomínal, že by si dal ryžu. Ale polievka je číra, sú tam maximálne sušené huby a zopár strapcov kyslej kapusty.
Aké bolo najzvláštnejšie jedlo, aké ste robili počas Vianoc?
Na Vianoce jeme iba tradičné jedlá, som v tom veľmi konzervatívny. Vychutnávam si ich, pretože vtedy kapustnica chutí inak. Je to slávnostná chvíľa a podobná kapustnica sa už inokedy počas roka nerobí. Rovnako aj šalát a ostatné jedlá.
Písali ste aj článok o majonézovom šaláte – vymyslel ho konkrétny človek, Belgičan Lucien Olivier, ktorý ho okolo roku 1860 podával v slávnej moskovskej reštaurácii, kde mal napríklad svadbu skladateľ Čajkovskij. Ako ste to našli?
Šalát vznikol ako studený zákusok k alkoholu, ktorý sa podával ku kartovým hrám. Keď do moskovskej reštaurácie prišiel belgický kuchár, samozrejme za ním začala prichádzať predrevolučná ruská intelektuálna elita. Šalát vymyslel, ako to už tak býva, zo zbytkov. Ale vyzeral inak, ako ho poznáme dnes, bolo tam omnoho viac delikates, od prepeličieho mäsa až po račie chvosty. Ale základ bola majonéza a nakladané uhorky. Bol to taký mix vysokého a nízkeho v ruskom prostredí. Šalát sa v rusky hovoriacich zemiach volá podľa kuchára Olivier. V západnom svete ho poznajú ako ruský šalát, my mu hovoríme zemiakový. Ale ide stále o ten istý.
Píšete, že v pôvodnom recepte boli: „okrem varených zemiakov a zeleniny obsahoval vraj aj prepeličie mäso, teľací jazyk, kaviár, šalát, račie chvosty, údenú kačku a kapary.“ No u nás sa to pomenilo: „Račie chvosty nahradili varené vajíčka, ikry sa zmenili na hrášok a zmes vyberaných mias na mäkkú salámu či šunku.“
Býva to tak vždy – ľudia, ktorí nemajú dané suroviny, ich nahrádzajú inými, lokálnymi. Tak vznikajú ďalšie zaujímavé jedlá. Napríklad tak vznikol
