Moratórium: Prečo namiesto 50 dní budeme mať zasa 14 a nie nulu

Ondrej Dostál je predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR (klub SaS)
Juraj Petrovič je podpredseda OKS a predseda Programovej rady OKS

Stručná odpoveď na prvú otázku je, že hlavne preto, lebo to tak prezidentka navrhla. A na druhú zasa to, že Ústavný súd môže nakoniec zrušiť aj 14-dňové moratórium. A presne to prezidentka navrhuje.

Ústavný súd v stredu prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti ustanovenia zákona o volebnej kampani, ktoré stanovuje zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov 50 dní pred voľbami. Súčasne vyhovel jej návrhu a pozastavil účinnosť napadnutého ustanovenia o moratóriu na prieskumy, ale len v časti týkajúcej sa predĺženia moratória zo 14 na 50 dní. Znamená to, že rovnako ako pred predchádzajúcimi voľbami bude až do rozhodnutia Ústavného súdu vo veci platiť 14-dňové moratórium na prieskumy.

Čo hovorí zákon

Zákon o Ústavnom súde v § 84 ods. 1 uvádza, že „pozastavením účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia sa neobnovuje platnosť právnych predpisov ním zrušených, ak Ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak Ústavný súd nerozhodne inak“.

Znamená to, že ak by niekto na Ústavnom súde napadol pôvodné 14-dňové moratórium a Ústavný súd by vyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia do rozhodnutia vo veci, neobnovila by sa tým automaticky účinnosť moratórií na volebné prieskumy, ktoré v minulosti existovali vo volebných zákonoch pre niektoré typy volieb. Ale Ústavný súd by tak teoreticky mohol urobiť.

Keďže však prezidentka napadla príslušné ustanovenie až po tom, čo nadobudlo účinnosť predĺženie moratória zo 14 na 50 dní pred voľbami, platí predchádzajúca úprava, teda 14 dní. Ústavný súd mohol rozhodnúť aj inak, teda že neplatí ani 14-dňové moratórium, ale neurobil tak.

Analogická úprava platí aj pre konečné rozhodnutie vo veci: „Stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak Ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak Ústavný súd nerozhodne inak.“ (§ 91 ods. 3 zákona o Ústavnom súde) Čiže v našom prípade to znamená, že ak Ústavný súd posúdi 50-dňové moratórium ako protiústavné, obnoví sa platnosť 14-dňového moratória. Ústavný súd však môže rozhodnúť aj tak, že moratórium zruší úplne.

Čo navrhla prezidentka

Prezidentka vo vzťahu k pozastaveniu účinnosti napadnutého ustanovenia a vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu vo veci navrhla dve úplne opačné veci.

Pri pozastavení účinnosti navrhla na čas do rozhodnutia vo veci samej obnoviť doteraz platné moratórium 14 dní pred voľbami.

Pri konečnom návrhu žiada, aby Ústavný súd v náleze konštatoval, že sa neobnovuje doterajšie moratórium 14 dní pred voľbami.

Protichodnosť týchto dvoch návrhov je na prvý pohľad nezmyselná. Ak prezidentka považuje za protiústavné moratórium nielen v rozsahu 50 dní, ale aj v rozsahu 14 dní pred voľbami (čo zjavne považuje), mala predsa navrhnúť pozastaviť účinnosť aj vo vzťahu k tým 14 dňom, ktoré sú obsiahnuté v doteraz platnej úprave. Ak máme podozrenie, že moratórium zasahuje do ústavou garantovaných práv občanov a chceme tomu predísť pozastavením účinnosti príslušného ustanovenia, tak to platí o 14 dňoch rovnako ako o 50 dňoch. Alebo len o trochu menej, keďže zásah bude trvať kratšie, ale na podstate veci to nič nemení.

Prezidentkine návrhy však majú svoje logické odôvodnenie.

Prečo to tak prezidentka navrhla

Prezidentka vo svojom návrhu rozsiahlo a presvedčivo argumentuje, prečo je moratórium na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov v rozpore s ústavou. A prakticky skoro celá jej argumentácia odôvodňuje protiústavnosť tak 50-dňového, ako aj 14-dňového moratória. V podstate teda nemôže inak, ako navrhnúť vyhlásiť za protiústavné nielen predĺžené 50-dňové moratórium, ale aj to pôvodné 14-dňové.

Jedinou výnimkou z vyššie uvedeného je argumentovanie tým, ako k predĺženiu moratória prišlo. Teda že predĺženie moratória je zmenou pravidiel hry počas hry. Keďže príslušná novela zákona o volebnej kampani nadobudla účinnosť až po vyhlásení volieb. Tento argument proti 14-dňovému moratóriu neplatí, keďže to bolo zavedené schválením zákona o volebnej kampani, ku ktorému došlo za druhej Ficovej vlády nie na konci volebného obdobia, ale uprostred volebného obdobia.

„Dôvodom je to, že na účely prebiehajúcej volebnej kampane rešpektujem status quo, a keď sa týmto návrhom domáham zabráneniu zmeny pravidiel vedenia volebnej kampane počas hry, bolo by z mojej strany nekorektné, aby som v tomto návrhu sama navrhovala inú zmenu pravidiel tej istej volebnej kampane počas hry,“ odôvodňuje prezidentka vo svojom návrhu, prečo vo vzťahu k pozastaveniu účinnosti ustanovenia o moratóriu navrhuje návrat k 14-dňovému moratóriu. A treba uznať, že ten argument má svoju logiku.

Logiku by nepochybne mal aj opačný návrh, teda pozastaviť účinnosť aj pôvodného 14-dňového moratória, a asi by bolo zaujímavé vedieť, ako by Ústavný súd rozhodol, ak by prezidentka prišla s takýmto návrhom. Je však zjavné, že vo vzťahu k pozastaveniu účinnosti napadnutého ustanovenia nebol prezidentkin návrh svojvoľný, ale korektne odôvodnený.

A vec má aj praktický aspekt. Prezidentka zjavne považuje akékoľvek moratórium za protiústavné, ale vzhľadom na čas sa vo vzťahu k pozastaveniu účinnosti rozhodla sformulovať návrh tak, aby pozastavenie účinnosti 50-dňového moratória bolo čo najpriechodnejšie. Ak by zároveň žiadala pozastaviť účinnosť aj 14-dňového moratória, Ústavný súd by jej síce mohol vyhovieť v plnom rozsahu alebo len ohľadom 50 dní a 14 dní ponechať, mohlo by to však jeho rozhodovanie skomplikovať a predĺžiť. A to by tiež mohol byť problém.

Čo s tým mohol a môže robiť Ústavný súd

Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti presne tak, ako od neho prezidentka žiadala. A dúfajme, že prezidentke vyhovie, aj čo sa konečného rozhodnutia vo veci týka, teda že moratórium zruší úplne.

To je síce ešte stále otvorené a z pozastavenia účinnosti nemožno v žiadnom prípade odvodzovať, že výsledkom bude zrušenie moratória. Čo však možno s veľmi vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať už teraz, je, že buď Ústavný súd prezidentkin návrh odmietne a v platnosti ostane 50-dňové moratórium, alebo ak zruší 50-dňové moratórium, tak zruší aj to 14-dňové. Pretože všetky podstatné argumenty smerujú rovnako proti jednému aj druhému. A vyžadovalo by si zo strany Ústavného súdu mimoriadne krkolomné vysvetlenie, prečo je 50 dní v rozpore s ústavou a 14 dní v poriadku.

Takže po konečnom rozhodnutí Ústavného súdu nám s najväčšou pravdepodobnosťou ostane buď 50-dňové moratórium, alebo žiadne.

Rozdiel medzi týmito dvoma výsledkami rozhodovania Ústavného súdu bude potom len v tom, že ak ponechá v platnosti 50-dňové moratórium, lebo sa mu nebude javiť ako protiústavné, tak ho v budúcnosti bude môcť napriek tomu parlament v príčetnejšom zložení, než aké je to súčasné, kedykoľvek skrátiť alebo úplne zrušiť. Ak však Ústavný súd dospeje k záveru, že moratórium na zverejňovania výsledkov volebných prieskumov je v rozpore s ústavou, parlament už v budúcnosti nebude môcť moratórium obnoviť. Respektíve bude ho môcť obnoviť iba za cenu vedomého nerešpektovania ústavy.