Zopakovali slávny experiment o konformnom správaní. Propaganda je mixom strachu a nevedomosti, vravel psychológ

Počas sviatku slobody Pesach sa vtedy 7-ročný Solomon Asch opýtal svojej starej mamy, prečo na prázdne miesto pri stole dáva čašu naplnenú vínom.

Chlapcovi odpovedal strýko a riekol, že nápoj je pre Eliáša. Podľa židovskej tradície prinesie tento prorok zvesť o skorom príchode Mesiáša.

„Odpije si?“ opýtal sa malý Solomon.

„Áno,“ odpovedal strýko a dodal: „Keď nadíde ten čas, sleduj.“

Očakávanie bolo také silné, že malý Solomon mal pocit, že hladina vína v pohári naozaj klesla.

Asch vyštudoval psychológiu a v 50. rokoch minulého storočia spravil sériu experimentov o konformite, aby zážitok z detstva preskúmal. Pri konformnom správaní podliehame sociálnemu tlaku, napodobňujeme správanie iných a isté veci robíme iba preto, že ich robia ostatní.

Aschove experimenty o konformite sú v sociálnej psychológii klasikou a nedávno sa ich opäť podarilo úspešne zopakovať. Štúdia vyšla v magazíne Psychological Topics a ide o vôbec prvú replikáciu experimentu v Bosne a Hercegovine a ďalších krajinách bývalej Juhoslávie.

Zhruba tretina ľudí bola konformná vždy

V čom spočíval pôvodný experiment?

Asch vytvoril skupiny, ktoré tvorilo šesť až osem mužov, a každej z nich povedal, že výskum sa týka zrakového vnímania. Potom im ukázal kartičku s tromi čiarami rôznej dĺžky označené A, B a C.

Na ďalšej karte bola iba jedna čiara a účastníci mali povedať, ktorá z čiar A, B alebo C má rovnakú dĺžku.

Nebola to ťažká úloha, pretože rozdiely v dĺžke čiar boli zjavné. Celá hra mala 18 kôl.

Pozvaní účastníci experimentu však nevedeli, že vedci na nich narafičili búdu a zvyšok skupiny tvoria najatí herci, ktorí sa podľa inštrukcií v 12 kolách rozhodli zle.

Ľudia, ktorí o podvode netušili, sa v hre rozhodovali ako predposlední alebo poslední, takže boli svedkami toho, ako niekoľko ľudí pred nimi chybne spojilo dve čiarky, ktoré mali zjavne odlišnú dĺžku a líšili sa aj o niekoľko centimetrov.

Asch zistil, že až 75 percent ľudí sa minimálne v jednom kole podvolilo sociálnemu tlaku a poskytlo chybnú odpoveď o dĺžke čiar. Zhruba tretina ľudí bola konformná vo všetkých prípadoch.

„Správanie druhých nám môže povedať, čo je vhodné, primerané, očakávané a akceptované, inými slovami definuje normu. A keď je norma definovaná, cítime záväzok dodržiavať ju,“ komentujú význam Aschových zistení autori učebnice psychológie Introducing Psychology z roku 2012.

Iba prejav mccarthizmu?

Päťdesiate roky, keď sa robili pôvodné experimenty, boli v Spojených štátoch obdobím mccarthizmu. Išlo o obdobie, keď vznikali obvinenia z podvratnej činnosti alebo vlastizrady bez ohľadu na dôkazy.

Jedna z interpretácií Aschových experimentov bola, že konformita bola len aktuálnym prejavom spoločenskej situácie, keď sa všade hľadali nepriatelia, takže sa oplatilo ísť s davom a byť ticho.

Neskoršie experimenty však „Aschov efekt“ o konformite potvrdili (hoci boli aj také, ktoré príliš úspešné neboli), takže psychológovia sa priklonili k názoru, že konformita je viac ako len reakcia na aktuálnu spoločenskú situáciu a ide skôr o trvalú dispozíciu našej mysle.

Ľudia sú spoločenské tvory a sme veľmi citliví na to, čo robia iní. Ak budú napríklad nejaký film hromadne hodnotiť ako skvelý, podvolíme sa ich názoru a skôr si ho pozrieme ako film označený ako „odpad“. Spoliehať sa na názory druhých je efektívny spôsob, ako sa vyznať vo svete, lebo to šetrí čas, energiu či peniaze. Vďaka tomu si nemusíme všetko vyskúšať a postačí, ak to za nás spravia iní a my sa na nich spoľahneme.

Zopakovali výsledky pôvodného experimentu

Nový experiment z Bosny a Hercegoviny zopakoval pôvodné Aschove experimenty s miernymi obmenami – do výskumu zaradili aj ženy a sledovali aj to, ako bude na konformitu vplývať podoba skupiny, ktorá bude s účastníkom experimentu (95 študentov univerzity v Sarajeve) buď etnicky zhodná (Bosniaci), alebo nie (Srbi). V treťom prípade sa etnicita nespomínala.

Výsledky ukázali „jednoznačný Aschov efekt,“ píše Muamer Ušto z univerzity v Sarajeve a jeho kolegovia v spomínanej štúdii.

„Pomer konformných odpovedí v troch experimentálnych skupinách bol 303 z 912, čiže 35,4 percenta. 59,2 percenta všetkých účastníkov bolo konformných s chybným rozhodnutím inštruovaných hercov (z angl. confederates) aspoň v jednom kole,“ pokračujú autori štúdie a dodávajú, že ľudia nasledovali chybné rozhodnutie väčšiny v štyroch z 12 kôl, keď najatí herci podľa inštrukcií podvádzali.

Na Aschov efekt silno vplývala podoba skupiny, či sa s ňou účastník experimentu stotožňoval, alebo nie. Ak bol účastník Bosniak rovnako ako ďalší členovia skupiny, Aschov efekt bol silnejší než v prípade, že sa etnicita vôbec nespomínala.

„Keď členov skupiny predstavili ako cudzích ľudí, s ktorými sa účastník experimentu neidentifikoval (z angl. out-group), efekt konformity významne klesol,“ uvádza štúdia. To znamená, že ak bol človek podrobený experimentu Bosniak, no ďalších členov skupiny predstavili ako Srbov, ochota podvoliť sa ich správaniu bola menšia ako v prípade, že išlo rovnako o Bosniakov alebo sa etnicita vôbec nespomínala.

V minulosti sa Aschov efekt o konformite prejavil aj v iných situáciách a ukázalo sa, že vplyvu druhých ľudí podliehame napríklad aj pri ochutnávaní vína – hoci bolo víno zámerne znehodnotené octom, ľudia hovorili, že im chutí, ak herci pred nimi povedali, že z koštovaných vzoriek je najlepšie.

Hitler, propaganda a poslušnosť k autoritám

Asch odišiel z Poľska do Spojených štátoch v roku 1920, keď mal 13 rokov. V Amerike vyštudoval psychológiu a po nástupe Hitlera k moci skúmal aj indoktrináciu a propagandu.

Propaganda je najefektívnejšia, keď sa dajú dokopy strach a nevedomosť, píše o Aschových postojoch denník The New York Times. „Ale ľudská myseľ je orgán na objavovanie skôr právd než lží,“ dodal podľa The New York Times.

Asch neskôr výskumne viedol psychológa Stanleyho Milgrama a inšpiroval jeho prácu o poslušnosti k autoritám. Milgram sa v 60. rokoch preslávil experimentom, v ktorom ukázal, že až 65 percent ľudí udelilo inému človeku smrteľnú dávku elektrošokov, ak mu to prikázali.

Experiment mal vysvetľovať zverstvá, ktorých sa dopúšťame z poslušnosti k autoritám.

Pre úplnosť však dodajme, že v ostatných rokoch je Milgramov experiment podrobený tvrdej kritike pre viaceré metodologické nedostatky.

Solomon Asch zomrel v roku 1996 a jeho experimenty o konformite sú dodnes súčasťou každej dobrej učebnice sociálnej psychológie.

Dostupné z: doi:https://doi.org/10.31820/pt.28.3.7