Nedajte si, moji milí Slováci, hrkať dušami ako šejkrami
Nezdá sa, že by si rodáci vzali dobré rady Júliusa Satinského k srdcu. Po troch desaťročiach sú stále rovnako naliehavé.
Autor je vedec
Virtuálny rozhovor slovenského čitateľa s najväčším slovenským filozofom, ctiteľom kompozičného šachu Júliusom Satinským, pri príležitosti druhého vydania jeho knihy Moji milí Slováci. V rozhovore sú použité citácie z fejtónov Júliusa Satinského uverejnených v knihách Moji milí Slováci (VESNA, 1991 a SLOVART, 2019), Karavána šteká, psi idú ďalej (DOMINO press, 1993) a v časopise Slovenské pohľady (3, 1993).
—
Július Satinský vravieval, že na svojom nočnom stolčeku mal Matušku a Mináča. Ja mám na nočnom stolčeku Satinského. Tuším som na tom lepšie.
Najväčší slovenský filozof Július Satinský svoju prvú knihu fejtónov s názvom Moji milí Slováci napísal hneď po Nežnej revolúcii. Vyšla vo vydavateľstve Vesna v spolupráci s vtedajším denníkom Národná obroda. Boli to jeho listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozili.
Nezdá sa však, že by si rodáci jeho dobre mienené výstrahy zobrali k srdcu. Po 30 rokoch sú rovnako naliehavé ako vtedy. Ba ešte naliehavejšie, lebo nebezpečenstvá za tú dobu pomerne výrazne pookriali. Už nečíhajú, už útočia. Je preto dobré, že v tomto roku vyšlo vo vydavateľstve Slovart druhé vydanie knihy Moji milí Slováci. Druhé vydanie nám totiž v hodine dvanástej dáva druhú šancu.
Július Satinský napísal množstvo fejtónov, ktoré vyšli v rôznych novinách, časopisoch a knihách. Každý rok takto v decembri sa k nim vraciam práve v tomto čase očakávania, v ktorom nás ctiteľ kompozičného šachu pred 17 rokmi tak priskoro opustil.
Po kolená v novom miléniu čítam jeho listy z minulého storočia ako správny intelektuál – plný obáv a pochybností –, dávam si otázky zdesené a hmlisté a dostávam odpovede presné, prorocké a vtipné. A to je šťastná a výnimočná okolnosť, lebo proroci nebývali nikdy vtipní. Prinášam tu úryvok z toho rozhovoru.
V rozhovore sú použité citácie z fejtónov Júliusa Satinského uverejnených v knihách Moji milí Slováci (VESNA, 1991 a SLOVART, 2019), Karavána šteká, psi idú ďalej (DOMINO press, 1993) a v časopise Slovenské pohľady (3, 1993).
—
Od prvého vydania vašej knihy ubehlo už takmer 30 rokov. Sme síce členmi Európskej únie a NATO, ďalej sa míľovými krokmi rútime do prosperity, ako ste to presne predpovedali, ale nič vnútorné sa v nás nezmenilo. Všetko je v starom štýle – AKOBY.
„Ej, nebude stačiť obyčajná kefa, aby sme sa z tohto životu nebezpečného životného štýlu dostali! Vyzerá to totiž tak, ako keby sme ten ŽIVOTNÝ ŠTÝL AKOBY ani zo seba dostať nechceli. A prečo by sme mali chcieť? Veď tento životný štýl má u nás tradíciu a slovenskej mentalite vyhovuje… Preto je napríklad na Slovensku nebezpečné vyhlásiť skutočne slobodné voľby… Za komunistov sa mohlo voliť akoby. Vtedy to nič nemohlo pokaziť, lebo celé voľby boli akoby. Ale pri slobodných voľbách treba priznať kartu! V tom majú Slováci v dejinách veľkú smolu, že vždy sa im sem na ich územie tá demokracia na chvíľu dostane a chňapne ich do osídiel. Moji milí Slováci, bude to
