High 5ive: Keď má mačka deväť životov, John Frusciante ich má koľko?
Kto sa má orientovať v tom množstve kultúrnej ponuky? Tu je osobný výber podujatí, vecí a počinov, ktoré by vás mohli zaujať.
*
Médiami prebehla správa, že John Frusciante sa vracia do Red Hot Chili Peppers (RHCP). Tipujem, že motiváciou bolo napísať hlavne niečo o slávnej skupine, a nie až tak o samotnom gitaristovi. Neprávom. Basgitarista Flea prednedávnom vydal autobiografiu, no ja by som si určite rád prečítal knihu o Johnovi. Napriek tomu, že má len 49, asi by bola veľmi hrubá.
Do RHCP vstúpil ako osemnásťročný a takmer hneď sa stal svetovou hviezdou. To však nikdy nebol jeho cieľ, skupinu opustil a začala sa samotárska drogová kariéra. Počas nej, aj po „rehabe“ vydal kvantum sólových platní, len v roku 2004 vyšlo šesť (!) s jeho podpisom. Plodil nielen pesničkársky rock, ale aj experimentálnu psychedéliu či elektroniku.
Za seba vyberám album Automatic Writing (2004) projektu Ataxia, kde sa John spojil s basákom Joe Lallym (Fugazi) a Joshom Klinghofferom, ktorého teraz v RHCP nahradil. Pre silnejšie povahy je určený rozhovor z roku 1994, keď vrcholila jeho drogová dráha. Tá kombinácia jasných názorov a fyzického úpadku trhá srdce. Zázrak, že tu stále je.
*
Majú veľmi podobné mená, taliansky pôvod, miesto výskytu (Kalifornia) aj osud strádajúceho tvorcu. Dokonca si viem predstaviť, že ku knihám Johna Fanteho (1909-1983) by John Frusciante dodal kvalitný soundtrack. Rozdiel medzi nimi je asi len v tom, že zatiaľ čo gitarista trpí v melanchólii, spisovateľ má aj humor a do svojej mizérie sa uškŕňa.
Román Opýtaj sa prachu vyšiel v roku 1939 a po osemdesiatich rokoch aj v slovenčine. Hrdina Arturo Bandini je vyťažený dvomi cieľmi: byť spisovateľom a mať vzťah (alebo múzu?). Kolapsy a záblesky úspechu na jednom i druhom poli vytvárajú rytmus života. Charles Bukowski koncom 70. rokov konštatoval, že ten text „stále funguje“. Napriek osemdesiatke pôsobí veľmi čerstvo aj dnes. Vyskúšajte.
*
Urobím trochu anarchie a ako vianočný film odporučím
