Denník N

Chcete, aby deti pomáhali iným? Robte to sami a deti sa k vám pridajú, radia odborníci

Foto - TASR
Foto – TASR

Deti, ktoré sa venujú dobrovoľníctvu, pomáhajú nielen iným, ale aj samy sebe. Môžu mať nielen dobrý pocit, ale aj výhodu pri prijímačkách na školu.

Niektorých uchádzačov, ktorí sa hlásia na bratislavské bilingválne gymnázium C. S. Lewisa, zaskočila informácia, že na prijímačkách sa bude zohľadňovať aj ich účasť na dobrovoľníckych aktivitách.

Skúsenosti s dobrovoľníctvom sa berú do úvahy pri prijímacom konaní na mnohé zahraničné školy, na niektoré sú dokonca podmienkou prijatia. Ako výhoda sa vníma hlavne to, keď dobrovoľnícka práca priamo súvisí s odborom, ktorý chce uchádzač študovať. Škola sa tak môže o ňom dozvedieť oveľa viac než len to, čo povedia testy a známky.

U nás je to zatiaľ skôr ojedinelý jav. Na gymnáziu C. S. Lewisa je účasť na dobrovoľníckych aktivitách pri prijímačkách plusovým bodom, no nie je nevyhnutná – škola svojich študentov vedie k dobrovoľníctvu aj počas štúdia.

„Naša škola sa snaží zámerne pracovať okrem rozvoja akademickej oblasti aj na rozvoji charakteru, kritického myslenia a pocitu zodpovednosti – nielen za seba, ale aj za komunitu a svet. Dobročinnosť, ako to u nás voláme, berieme ako jeden z nástrojov, ktorý rozvíja človeka, ktorý pomáha. Dieťa sa to môže naučiť doma alebo to môže prameniť z jeho prirodzenosti, ale je tiež dobre rozvíjať to a učiť sa tomu aj v škole,“ vysvetľuje Marek Roháček, zástupca pre výchovu na gymnáziu C. S. Lewisa.

Každá pomoc sa ráta

Študenti spomínaného gymnázia majú v študijnom programe 10 hodín povinnej dobročinnosti za rok. „Uvedomujeme si, že je to skôr ochutnávka dobrovoľníctva, ale aj cez ňu sa môžu niektorí dostať k naozajstnej dobrovoľnej dobročinnosti, ktorej potom venujú niekoľko hodín týždenne. V nejakom momente to podľa nás treba začať robiť nie úplne dobrovoľne, ale zámerne a cielene,“ hovorí Marek Roháček.

Vyučovanie na gymnáziu C. S. Lewisa. Foto N – Tomáš Benedikovič

Študenti si môžu vybrať z dobrovoľníckych aktivít, ktoré ponúka škola, alebo si zvoliť vlastnú aktivitu. Niektorí sa, napríklad, zapoja ako dobrovoľníci do Dňa narcisov alebo do inej charitatívnej zbierky v uliciach. Iní si vyberú skôr individuálnu formu pomoci.

Aj v rámci školy sa môžu zapojiť do dlhodobých aktivít, napríklad doučovať deti zo základnej školy, ktoré majú ťažkosti s učením, alebo pomáhať deťom z marginalizovaných skupín.

„Niektorí študenti sa pritom sami dlhodobo venujú aktivite, ktorú ani nepovažujú za tú dobročinnosť, ktorú od nich čakáme – berú to ako niečo úplne normálne. Keď si v škole vyberú nejakú ďalšiu dobrovoľnícku aktivitu, v diskusii potom zistíme, že aj to, keď sprevádzajú deti zo susedstva do školy, je presne ten typ dobročinnosti, ktorý sa ráta.“

Z povinnosti dobrý pocit

Michaela Bagálová z Bratislavského dobrovoľníckeho centra hovorí, že záujem o dobrovoľníctvo cítia aj zo strany tínedžerov. „Napríklad, na Zoznamku s dobrovoľníctvom prišlo štrnásťročné dievča

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie