Denník N

Gabika Zúbriková: Chcete sa cítiť šťastní? Pomáhajte iným

Gabika Zúbriková. Foto - archív G. Z.
Gabika Zúbriková. Foto – archív G. Z.

„Je veľa ľudí, ktorí našu prácu vidia, vážia si ju aj ju oceňujú. Cítim, že to všetko má zmysel, aj keď to nie je ľahké,“ hovorí finančná manažérka, ktorá pracuje pre pomáhajúce organizácie.

Podcasty nájdete na: Apple Google Spotify Podbean RSS

Začnem otázkami, ktoré niekedy zvedavo, inokedy podozrievavo kladú ľudia, ktorí o práci tretieho sektora veľa nevedia: „Kto vás platí? Kde sa tie peniaze berú? Keď ste neziskovka, a teda nemáte zisk, odkiaľ máte peniaze na svoje fungovanie? Kto vám ich dáva a prečo?“ Čo teda tretí sektor naozaj je a čomu sa v skutočnosti venuje?

V prvom rade, na začiatku by som povedala, že názov „tretí sektor“ je pre mňa úplne neprijateľný. Je to zlé pomenovanie. Je nejasné a o ničom nevypovedá. Nemá obsah. Čo to je „tretí“?

Ako ho teda nazvať?

Sú to pomáhajúce organizácie, spoločnosti a spolky ľudí, ktorí sa rozhodnú vykonať niečo dobré pre druhých, pre svoje okolie, možno pre svojich blízkych. Niektoré totiž vznikajú tak, že sa rodina alebo jednotlivec stretnú s problémom, zahĺbia sa doň a rozhodnú sa, že idú pomáhať aj ostatným ľuďom s podobným problémom. Dôvodom môže byť, že sami hľadali a tápali, pomáhali im možno len kde-tu a ako kto. Sami sa teda rozhodnú to scentralizovať a pomôcť ďalším ľuďom, aby to mali jednoduchšie.

Pre mňa je názov „neziskové organizácie“ vylučujúci, lebo hovorí o tom, že keď majú tieto organizácie nejaký zisk, musia ho opäť investovať do svojej činnosti. Názov „mimovládne“ zase hovorí o tom, že sú nezávislé od štátu, od vlády, od verejných zdrojov a inštitúcií.

Najvhodnejšie pomenovanie pre celú túto oblasť je podľa mňa „pomáhajúce organizácie“. To pomáhanie by som rada zdôraznila, lebo to je ten pravý obsah. Toto slovo najlepšie definuje to, čo tento sektor skutočne robí – pomáha.

Vy v oblasti pomáhajúcich organizácií dlhodobo pracujete ako finančná manažérka. Ako ste sa tam vlastne ocitli? 

Strednú školu som končila tesne po Nežnej revolúcii, keď doba prinášala úplne nové veci a výzvy. Nechcela som ísť študovať na vysokú školu, lebo sa mi zdalo, že sa tam stále študuje to isté, čo sa tam študovalo za predchádzajúceho režimu. A to som nechcela. Chcela som ísť

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Životy žien

Teraz najčítanejšie