Denník N

Krátke vlny šíria slobodu bezpečnejšie ako internet

Technici pripravujú inštaláciu pozostávajúcu z takmer 1500 starých rádií na Katedrálnom námestí v litovskm Vilniuse na pamiatku udalostí z roku 1989, keď sa analógové rádiá použili na koordináciu ľudskej reťaze nazývanej aj Baltská cesta, ktorú v dĺžke 600 kilometrov vytvorili dva milióny ľudí s cieľom ukázať súdržnosť Litvy, Lotyšska a Estónska a zdôrazniť ich snahu o obnovenie nezávislosti. Foto - TASR/AP
Technici pripravujú inštaláciu pozostávajúcu z takmer 1500 starých rádií na Katedrálnom námestí v litovskm Vilniuse na pamiatku udalostí z roku 1989, keď sa analógové rádiá použili na koordináciu ľudskej reťaze nazývanej aj Baltská cesta, ktorú v dĺžke 600 kilometrov vytvorili dva milióny ľudí s cieľom ukázať súdržnosť Litvy, Lotyšska a Estónska a zdôrazniť ich snahu o obnovenie nezávislosti. Foto – TASR/AP

Zdanlivo zastarané technológie sú prekvapivo odolné. Napríklad aj preto, že ich nemožno heknúť či sledovať.

Autor je britský novinár a spisovateľ

Minulý týždeň to bolo tridsať rokov, čo som sa stal nechceným hosťom rumunskej komunistickej tajnej polície Securitate. Moji vyšetrovatelia mali na sebe zle padnúce hnedé obleky a správali sa a smrdeli ešte horšie. Nakoniec som sa priznal, že som do krajiny vstúpil ilegálne, ale mal som na to dobrý dôvod: chcel som bezprostredne informovať o páde ich režimu. Naznačil som im, že namiesto toho, aby ma deportovali, by bolo rozumnejšie, keby vymenili strany. Povedal som im, že im garantujem, že sa ocitnú na titulných stranách západných novín. Reagovali len úškrnom. Tak som im povedal, aby si zapli krátkovlnné rádio, ktoré mi skonfiškovali. Vtedy už BBC aj iné zahraničné stanice oznamovali detaily o postupne mohutnejúcom povstaní proti režimu diktátora Nicolae Ceaușesca.

Mal som pravdu: jeho vláda padla v priebehu niekoľkých dní. Ale rumunská tajná polícia mala len málo skúseností s tým, ako prejaviť vlastnú iniciatívu. Vrátili mi moje verné rádio, výtlačok Macka Pufa v češtine a 200 balíčkov cigariet Kent, ktoré boli vo vtedajšom Rumunsku, ktorého ekonomika sa prakticky zrútila, de facto paralelnou menou. Povedali mi, že ma neuväznia, dostal som však doživotný zákaz vstupu do Rumunska. Stále som protestoval, ale oni ma natlačili do lietadla smerujúceho do Prahy, ktorá bola vtedy mojím domovským mestom a kde už sloboda triumfovala.

Osobný príspevok k porážke ríše zla

Minulý mesiac som sa náhodou opäť dostal k svojmu rádiu, ktoré

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie