Denník N

Prázdne gestá v boji proti klimatickej zmene

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Je absurdné, aby si príslušníci strednej triedy v rozvinutých ekonomikách hovorili, že keď budú jesť menej rezňov, podarí sa im znížiť rast globálnej teploty.

Autor je dánsky štatistik, riaditeľ Centra Kodanského konsenzu

Prejdite k energeticky menej náročným svietidlám, perte si šaty v studenej vode, jedzte menej mäsa, viac recyklujte a kúpte si elektrické auto. Klimatickí aktivisti, environmentalisti i novinári nás bombardujú inštrukciami, aké kroky máme každý deň všetci robiť, aby sme dokázali vyriešiť klimatickú krízu. Žiaľ, tieto výzvy trivializujú výzvu globálneho otepľovania a odvracajú našu pozornosť od obrovských technických a politických zmien, ktoré sú potrebné na boj proti nemu.

Britského moderátora prírodopisných filmov a environmentálneho aktivistu Davida Attenborougha sa raz spýtali, čo môže ako jednotlivec urobiť v boji proti klimatickej zmene. Sľúbil, že keď ju nebude používať, vytiahne nabíjačku na telefón zo zásuvky.

Menej mäsa a autá na baterky

Attenborough má nepochybne srdce na správnom mieste. Lenže aj keby vyťahoval nabíjačku zo zásuvky celý rok, výsledné zníženie emisií oxidu uhličitého by bolo menšie než jedna dvojtisícina priemerných emisií CO2 na jedného obyvateľa Veľkej Británie. Navyše nabíjanie predstavuje menej ako jedno percento všetkej energie, ktorú telefón potrebuje. Tých zvyšných 99 percent je potrebných na výrobu zariadenia, na prevádzku dátových centier či na prevádzku vysielačov telefónneho signálu. Takmer všade sú tieto procesy veľmi závislé od fosílnych palív.

Attenborough nie je ani zďaleka jediný človek, ktorý verí, že malé gestá môžu mať zmysluplný vplyv na klímu. Lenže v skutočnosti dokonca aj náročnejšie znejúce záväzky prinesú len obmedzené zníženie CO2. Napríklad environmentálni aktivisti zdôrazňujú potrebu vzdať sa konzumácie mäsa a šoférovania áut jazdiacich na fosílne palivá. Ale hoci som vegeterián a nevlastním automobil, domnievam sa, že si musíme čestne priznať, čo takéto rozhodnutia môžu dosiahnuť.

Stať sa vegetariánom je v skutočnosti celkom zložité: podľa jedného veľkého amerického výskumu to 84 percent ľudí nezvládne, väčšina z nich nevydrží bez mäsa ani rok. Ale iná systematická štúdia ukázala, že aj keď človek vydrží, vegetariánske stravovanie znižuje produkciu CO2 len o 4,3 percenta priemerných emisií tohto plynu na jedného obyvateľa vyspelých krajín. Navyše je tu ešte iný efekt: peniaze, ktoré človek ušetrí pri kúpe lacnejšieho, i keď vegetariánskeho jedla, minie na tovary a služby, ktoré spôsobujú ďalšie emisie skleníkových plynov. Keď do celkového súčtu zarátame aj toto, vyjde nám, že človek, ktorý sa stane a zostane vegetariánom, zníži svoje celkové emisie len o dve percentá.

Minimálny prínos

Podobne sú za ohľaduplné voči životnému prostrediu označované aj elektrické autá, lenže

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Komentáre

Teraz najčítanejšie