Denník N

Spevák a ekológ Dan Bárta: Vážky dávame na noc do chladničky, potom sa lepšie skenujú

Spevák, vážkar a vyštudovaný ekológ Dan Bárta. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek
Spevák, vážkar a vyštudovaný ekológ Dan Bárta. Foto – Deník N/Ludvík Hradilek

Keď spevák Dan Bárta pred rokmi začal fotiť vážky, netušil, že sa s z neho stane aj rešpektovaný odborník na hmyz. Takisto netušil, akým tempom budú druhy z prírody miznúť.

V rozhovore pre český Deník N rozpráva o love chrobákov v temnej džungli, o úteku pred krokodílom, o chladení vážok v chladničke a vyjadruje pocit beznádeje z dôsledkov dramatickej premeny krajiny.

Nedávno sa v médiách objavil článok o druhu vážok, ktorého samica predstiera smrť, aby predišla opakovaným pokusom o párenie, ktoré je pre ňu bolestivé. Zaujalo vás to?

No neviem, je to skôr novinársky príťažlivý titulok, ktorý je asi lepšie brať s rezervou. Aj u nás sa samice niektorých druhov šidiel celkom bežne snažia uniknúť pred párením – napríklad tým, že sa po prudkom nízkom priamom lete zaboria medzi steblá, kde znehybnejú, aby unikli pozornosti samcov, ale podľa všetkého nie preto, že by pre ne bolo párenie bolestivé, ale preto, aby mali pokoj na vyhľadanie vhodného miesta na kladenie vajíčok a na samotné kladenie, čo ich stojí veľa času a úsilia. Využívajú napríklad čas, keď je pod mrakom, pretože vtedy sú aktivity samcov výrazne nižšie.

Baví vás skúmať správanie vážok?

Nie som etológ. Ale bol som svedkom mnohých situácií – dvoriacich rituálov, súbojov o teritórium… Keď to vidíte naživo v prírode, máte pocit, že ste súčasťou niečoho výnimočného. Fotiť sa to veľmi nedá, ale je krásne pozerať sa. Len tak. Vidíte akčný prejav života, ktorý ide úplne mimo vás. Keby som nebol, nežil, neexistoval, bude sa to diať aj tak. Nie som tam potrebný…

Ale na správanie expert nie som. Mám rád samotnú podobu vážok, množstvo variácií jedného telesného plánu. A vzrušujú ma tie málo pravdepodobné stretnutia. Zvieratá, ktoré vidím prvýkrát. Atraktívne, veľké alebo zriedkavo sa vyskytujúce kusy. Vážky, ktoré žijú skryto. Musia sa trochu posnažiť, aby ma zaujali.

Vraj vážky chladíte v chladničke, aby ste ich mohli fotiť.

Fotka jednotlivca, väčšinou v jeho prirodzenom prostredí, to je iná disciplína, ale chladničku používame, aby sme ich mohli skenovať, teda získať ich typizované zobrazenie: zhora a zboku, pre celkový vzhľad a aby boli vidieť určovacie znaky. Do atlasu. Sken je zobrazenie druhu, taký priemer i ideál – ako keď v biológii pre piaty ročník máte vyobrazenia univerzálneho muža a ženy. Keď vážky skenujeme, potrebujeme ich spomaliť, zneaktívniť a to sa robí schladením.

Beriete si na to do trópov chladničku?

Ak sa dá, tak áno. Nazbierame vážky a pripravíme im chladnejšiu noc. Ony skrehnú, ale nič sa im nestane, len sú spomalené, nehádžu sa. Môžeme ich narovnať, uhladiť, otočiť… Skener a notebook si so sebou nosíme tiež. Len okolo toho zvieraťa urobíme takú ohrádku z poreténu, zaťažíme ho cez krídla sklíčkami, naskenujeme, uložíme dáta… Len čo sa potom zviera zase zohreje, väčšinou uletí. Šetrná a funkčná metóda.

S pichaním špendlíkov do chrobákov a tvorbou zbierok ste teda skončili v šiestej triede?

Občas do niečoho špendlík pichnem, ale zriedkavo. Mám škatuľku, kde mám asi sedem zvierat.

Čím sa také zviera do vašej zbierky kvalifikuje?

Musí mať šťastie! Ale vážne. Modelový príklad. Boli sme na expedícii v Mozambiku. A pri jednej rieke sme našli starý zvalený

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická zmena

Rozhovory

Príroda, Svet, Veda

Teraz najčítanejšie