Po rokoch som zistil, že nemám dve, ale tri deti. Potom už nič nebolo tak ako predtým
Ak niečo ľutujem, tak je to len to, že som sa viac netešil zo života, keď bolo všetko v poriadku, povie Filip, hneď ako dorozpráva spletitý príbeh svojej rodiny.
Vypočula som si už dosť veľa rodinných príbehov na to, aby som mohla porovnávať. Asi nikto z mojich respondentov nerozprával o svojich blízkych tak pekne a s takým citom ako Filip. Toto je jeho príbeh.
„Mám 52 rokov, bol som viac ako dvadsať rokov šťastne ženatý a myslím to naozaj vážne. Ženil som sa relatívne mladý, mal som 24 rokov. Moja manželka bola dievčina, s ktorou som chodil už na základnej škole a potom prvé dva roky na strednej. Potom sme sa rozišli, lebo akokoľvek smiešne to v takomto veku znie, mali sme už zo seba ponorkovú chorobu. Stretli sme sa znovu po dlhšom čase, na stretávke po piatich rokoch od maturity. Tam sme sa do seba zahľadeli opäť. Do troch mesiacov sme sa zasnúbili, do roka bola svadba,“ vraví Filip.
Kým dosiahol tridsiatku, bol otcom syna a dcéry. Svoj vtedajší život opisuje ako obyčajný, ale pekný. S manželkou Táňou stavali dom, tešili sa z detí aj z toho, že jeho aj jej rodičia sú stále zdraví a pri sile.
„Keď sa tak nad tým zamyslím, naozaj nám nič nechýbalo. Viacerí naši známi sa borili s finančnými problémami či s alkoholizmom, rozvádzali sa, mali veľké starosti s deťmi. Keď sme boli na stretávke po pätnástich rokoch, dvaja naši spolužiaci už nežili a nechali po sebe celkom malé deti a obrovské hypotéky. To boli naozajstné tragédie, nie naše občasné hádky alebo to, že decká doniesli zlú známku alebo sa medzi sebou klbčili, a ja som musel medzi ne skákať ako policajt.“
Ahoj, tu je Elena
Takto to išlo ešte pekných pár rokov. Deti už boli na strednej škole, dom bol splatený, rodina si mohla dovoliť aj viac cestovať. Filipovi aj manželkini rodičia sa ešte stále držali, len sem-tam potrebovali pomôcť.
Potom prišiel rok 2009. Niekedy v polovici februára zavolala Filipovi Elena. „Bolo to volanie z neznámeho čísla, vôbec som nečakal, že to bude ona. Už som bol pripravený, že zruším jedného z tých ‚agentov s teplou vodou‘, čo mi vyvolávali so všelijakými hlúpymi ponukami,“ vysvetľuje.
Elena bola žena, s ktorou Filip chodil, keď mal okolo dvadsať rokov. „Boli sme spolu v krúžku na strojníckej fakulte, spolu sme aj dochádzali rovnakým vlakom do školy. Najprv sme boli dobrí kamaráti, chodievali sme s celou partiou na lyžovačky. Elena vedela na lyžiach zísť aj najnebezpečnejší kopec, bola dievča do voza aj do koča. Frajeri sme boli vlastne len pár mesiacov. Ukončila to ona. Písomne. Napísala mi, že
