Denník N

Lekár v Anglicku: Budem vás čakať v obleku a kravate, rodina je vítaná

Lekár Miroslav Tedla. Foto – archív M. T.
Lekár Miroslav Tedla. Foto – archív M. T.

Lekár v rifliach je nemysliteľný, absencia WC papiera a príborov by bola dehonestujúca, tvrdí Miroslav Tedla.

Prečo sme v našom zdravotníctve odkázaní na dlhé sedenie v čakárňach a častú neochotu personálu?

Problémom je nedostatok profesionality väčšiny zúčastnených, a tiež nedostatok zdrojov kvôli kradnutiu zo systému či zlej distribúcii peňazí, ktoré ako občan zaplatíte na daniach a odvodoch.

Zneužíva sa náš zdravotný systém?

V porovnaní s Anglickom viac a na rôznych úrovniach.

V čom?

Napríklad v mrhaní peňazí na výkony aj vtedy, keď nie sú potrebné. Ak si na Slovensku zaumienite dostať sa na vyšetrenie k špecialistovi, napríklad k urológovi, podarí sa vám to v priebehu pár dní, hoci to možno nepotrebujete.

Obvodný lekár vás tam pošle okamžite, i keď nemusí ísť o stav vyžadujúci urgentné vyšetrenie. Prípadne sa za ním vyberiete sám „po známosti“.

V Anglicku to v systéme štátneho zdravotníctva nehrozí, museli by ste si draho priplatiť, prípadne využiť komerčné poistenie.

Potom je náš systém lepší, nie?

Nie. Môže sa tak javiť pri menej závažných ochoreniach v tom, že sa pacient skôr dostane k „špecialistovi“.

V Anglicku v prvom rade idete k všeobecnému lekárovi, ktorý absolvoval kvalitné štruktúrované vzdelávanie. Ten dokáže vyriešiť množstvo vecí, ktoré riešia naši ambulantní špecialisti. K špecialistovi vás nasmeruje, až keď si nevie rady.

Tamojší systém vás dokonca stimuluje, aby ste sa liečili najskôr doma, kúpili si potrebné veci v lekárni, a až keď to nezaberie, zašli k všeobecnému lekárovi.

A kým práca špecialistov na Západe je veľmi drahá, na Slovensku akoby nemala cenu, prípadne ju každý vidí len postsocialistickou optikou.

Z čoho vychádzate?

Špecialista v pozícii učiteľa lekárskej fakulty v Bratislave má nižší plat, ako je priemer v danom kraji.

Západne od našich hraníc je to naopak – ako špecialistu so skúsenosťami a s manažérskou zodpovednosťou, ktorý učí medikov, lekárov a vykonáva výskum, ma hodnotia veľmi vysoko.

MIROSLAV TEDLA sa narodil v roku 1975 v Malackách, vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského, absolvoval dva študijné pobyty v USA. Pôsobí ako lekár – konzultant na univerzitnej otolaryngologickej klinike v Anglicku (University Hospitals Coventry and Warwickshire), zameriava sa na chirurgiu štítnej žľazy a prištítnych teliesok, chirurgiu slinných žliaz, onkologickú chirurgiu hlavy a krku, estetickú chirurgiu v ORL a poruchy prehĺtania. Na University of Birmingham sa výskumne venuje funkčným následkom liečby nádorov hlavy a krku a ich vplyvu na kvalitu života. Vyučuje študentov Lekárskej fakulty UK v Bratislave a na lekárskej fakulte University of Warwick v Anglicku. V roku 2009 mu vyšla kniha Poruchy prehĺtania, v roku 2015 vydáva učebnicu otolaryngológie pre anglicky hovoriacich študentov lekárskych fakúlt. Je ženatý, má dve deti.

Nehrozí v anglickom systéme, že v snahe ušetriť sa pacient k špecialistovi dostane neskoro? Čo ak má rakovinu?

Také niečo všeobecný lekár nemôže riskovať, pretože vie, čo by to v prípade poškodenia zdravia znamenalo.

Systém má zavedené kontrolné mechanizmy, ktoré možnosť takéhoto zanedbania minimalizujú.

Aj pacient samotný je na rozdiel od slovenského vzdelanejší, zvyknutý ihneď sa sťažovať a riešiť to. Je súčasťou vyzretej a dlhé roky zabehnutej spoločnosti s rozvinutým zdravotným systémom.

Pred časom Smer na Slovensku opäť zaviedol výmenné lístky k špecialistom. Nie je hlúpe, ak musím zabíjať čas v dvoch čakárňach?

Výmenné lístky sú témou na komplexnejšiu debatu, ale ich systém redukuje časť neopodstatnených návštev u špecialistov, teda kontroluje aj spotrebu peňazí z verejných zdrojov.

Je zdravotná starostlivosť v Anglicku bezplatná ako u nás?

Ak pracujete, prípadne ste poberateľom niektorej z dávok, v rámci National Health Service ju máte zadarmo. NHS je z daní financovaný systém britského zdravotného zabezpečenia, ktorý bol založený v roku 1948.

Pár libier sa platí iba za recept. Od poplatku sú oslobodené deti, pacienti nad 60 rokov, časť študentov, pacienti s nízkym príjmom, tehotné ženy, matky s dieťaťom do 12 mesiacov plus nejaké iné skupiny obyvateľov.

Čaká sa tam pol dňa v preplnených čakárňach?

Nie, pretože prídete na konkrétny termín. Čo na Slovensku robí jeden lekár s jednou sestrou, tam vykonáva tím ľudí. To je, samozrejme, vykúpené vyššími nákladmi.

A ak by ste z nejakých príčin čakali povedzme dvadsať minút, každý, kto s vami príde do kontaktu, sa vám za to ospravedlní.

Ako je nastavený samotný systém?

Základným kameňom je sieť všeobecných lekárov, ktorým sa hovorí GP, teda General practitioner. Tí sú združení v GP ordináciách, ktoré sú súčasťou štátneho sektora.

Ide o malé zdravotné strediská so všeobecnými lekármi a sestrami, spravidla v nich pôsobia dvaja až desiati lekári. Tieto GP ordinácie manažujú aj balík peňazí v systéme, nerobia to teda klasické zdravotné poisťovne ako u nás.

Ak ste svojím GP lekárom odoslaný do nemocnice, ten tam pre vás objedná daný výkon a nemocnica si ho od GP následne vyúčtuje.

Mám chrípku a potrebujem ísť k všeobecnému lekárovi. Čo musím urobiť?

Zavoláte recepčnej. Poviete, o čo ide, a ona vám oznámi, že jeden zo všeobecných  lekárov, ktorý má práve službu na telefóne, vám o pár minút zavolá naspäť.

Prosím?

Zavolá, pretože veľa vecí sa dá vyriešiť telefonicky. Načo vás preháňať kvôli nádche či chrípke, ak podstatné veci môžete prebrať v krátkom telefonáte, kde vám vysvetlí, čo si máte kúpiť v lekárni?

Čo ak potrebujem recept?

Telefonicky vám oznámi, kedy vám ho pripraví. Vyzdvihnete si ho na recepcii.

Bez vyšetrenia?

Sú prípady, keď vás lekár nepotrebuje vyšetriť a napriek tomu dokáže určiť, čo vám pomôže.

Ak však usúdi, že vyšetrenie potrebujete, prídete osobne. Nebude totiž riskovať zanedbanie vášho stavu.

Kedy ma potom lekár prijme?

Buď už v ten deň, prípadne na druhý deň. Nefunguje ako na Slovensku, kde všetci ráno prídu do čakárne, vybojujú súboj o časenky a hodiny čakajú.

Taký systém je neefektívny, v Anglicku vás vždy objednajú na konkrétny čas.

Bez telefonického objednania sa k všeobecnému lekárovi ani nedostanem?

Dostanete, ale iba v takzvaných walk-in centres, čo sú služby zväčša v centrách miest, do ktorých môžete prísť aj bez objednávky.

Je to niečo podobné ako naša pohotovosť, určené však len na jednoduchšie, nie život ohrozujúce stavy.

Ľudia tam chodia trebárs podvečer, keď už sú spomínané GP ordinácie zatvorené. Úrazy a život ohrozujúce stavy riešia zase nemocničné A&E, teda Accident and Emergency Departments.

Lekár Miroslav Tedla. Foto - archív M. T.
Lekár Miroslav Tedla. Foto – archív M. T.

Spomínali ste, že to, čo na Slovensku robí jeden lekár so svojou zdravotnou sestrou, v Anglicku vykonáva tím ľudí.

Som špecialista, takže je logické, že nerobím žiadnu neodbornú prácu. Som drahý, nik ma preto nepoužíva na objednávanie pacientov, zdvíhanie telefónov či vypisovanie papierov.

Na to slúži tím ľudí ako recepčná, sekretárka a pracovníci na rôznych stupňoch manažmentu. Takéto práce teda nevykonáva ani zdravotná sestra, ktorej výkony sú tiež drahé.

U nás robí sestra administratívu bežne.

Sestra má robiť odborné veci. Prečo by mal niekto lekára či sestru platiť za klepanie na stroji?

Platia ma predsa za intelektuálnu prácu, chirurgické zručnosti a neprenosné skúsenosti, teda za diagnostikovanie, ošetrovanie a manažment liečby pacienta, za ktorú preberám plnú zodpovednosť.

Prácu, ktorú zvládne sekretárka, robí ona, pričom jej zaplatia povedzme sedminu platu lekára alebo polovicu platu sestry. Správu jej nadiktujem na virtuálny diktafón, o zvyšok sa postará sama.

Ja už iba autorizujem hotový list pre všeobecného lekára, ktorý sa mu tým okamžite elektronicky odošle.

Pacient nemusí lietať kade-tade s výsledkami vyšetrení?

Nie, načo? Naša nemocnica už administratívu na papieroch ani nerobí, všetko sa rieši elektronicky.

Pacient aspoň nemôže nič stratiť. Dokumentáciu dostane v kópii do rúk len vtedy, ak o to sám žiada.

Staňte sa fanúšikom: 

 

Naši špecialisti na pacientov často nemajú čas. V čakárni ich majú veľa, takže sa ponáhľajú, na to sa nabaľuje nervozita či neochota vysvetľovať. Je to v Anglicku iné?

Keď tam za mnou ako špecialistom prídete, nebudete čakať, pretože ste objednaný na konkrétny čas.

Ja vás budem čakať v obleku a kravate, pekne vás pozdravím, predstavím sa, podám vám ruku, ktorú som si pred vašimi očami umyl. Prítomnosť manželky či iného člena rodiny v ordinácii je vítaná.

Samozrejme, vždy prítomná je aj zdravotná sestra, aby ma pacient nemohol krivo obviniť z neadekvátneho správania.

Porozprávame sa, vyšetrím vás a dám vám priestor na otázky, pričom všetky zodpoviem. Toto je štandard, ktorý by sme bez veľkých investícií mohli dosiahnuť aj na Slovensku.

Koľko máte času na jedného pacienta?

Normovane vyšetrím okolo štrnásť pacientov za 3,5 hodiny, na jedno vyšetrenie mám teda v priemere asi 15 minút. Každému sa venujem podľa potreby, niekto vyžaduje 45 minút, iný len päť.

Ak však jeden pacient spôsobí, že ďalší sa nedostanú na rad v presne stanovenom čase, personál okamžite s ospravedlnením informuje ostatných, prípadne sa presný čas meškania zobrazí na tabuli v čakárni, takže každý vie, že práve meškáme trebárs 40 minút.

Drobnosti, ktoré vás nič nestoja, ale pacienti ich ocenia.

Takýto prístup je samozrejmý, lebo napríklad hodina parkovania pred nemocnicou stojí viac ako tri libry.

Ak pacient hodinu čaká, je nervózny nielen z toho, že som ho nevzal v dohodnutom čase, ale aj z toho, že mu zvyšujem náklady. Ak by som to spôsobil vlastnou neschopnosťou, mohol by sa sťažovať.

Sťažujú sa pacienti bežne?

Áno, neraz idú za právnikmi a sformulujú sťažnosť, aby získali odškodnenie. Môže sa im nepáčiť spôsob komunikácie, vyšetrenia, čokoľvek. Časté sú sťažnosti na to, že sa u nich vyskytla komplikácia, na ktorú pri svojej diagnóze neboli vopred upozornení.

Práve preto je pri každom kontakte s pacientom sestra, ktorá slúži aj ako svedok. Stalo sa trebárs, že pacientka s psychiatrickým ochorením osočila môjho kolegu, že ju chytal za ruku. Vďaka sestre sa potvrdilo, že to nie je pravda.

Nie je sestra zaujatým svedkom? Nepôjde predsa proti lekárovi.

V Anglicku je to nepravdepodobné. Ak by sa lekár nevhodne správal, sestra pokojne povie pravdu. Falošná solidarita tam v takej forme neexistuje.

Je to aj vďaka kontrolným mechanizmom. Usvedčenie z klamstva a následná strata kreditu sú nevratné veci.

Lekár Miroslav Tedla. Foto - archív M. T.
Lekár Miroslav Tedla. Foto – archív M. T.

Tvrdíte, že anglickí všeobecní lekári sú oveľa kvalitnejší ako naši. Prečo?

Je to dané systémom vzdelávania na vysokých školách a postgraduálnou prípravou. Profesionalita a finančné zdroje sú totiž neporovnateľné s našimi, navyše anglickí lekári sa vzdelávajú dlhšie.

Najlepší lekár v Anglicku s najlepším lekárom na Slovensku môžu byť do veľkej miery porovnateľní. Najhorší lekár v Anglicku je však oveľa lepší ako najhorší lekár na Slovensku. Latka u nás je nastavená oveľa nižšie.

Okrem toho, veľkým problémom Slovenska je, že ľudia sú naučení klamať. Ak niečo treba spraviť, pretože to vyplýva zo zákona, radšej ho obídu.

Napríklad?

Školenia bezpečnosti práce alebo požiarnej ochrany. Bežne sa robia len na papieri. Ľudí u nás často ani netrápi, že sa ignorujú predpisy, pretože sú tak mentálne nastavení. Dokonca sa tým, že klamú, aj chvália.

V Anglicku je to inak – ak tam raz existuje predpis či odporúčanie od zamestnávateľa, tendencia všetkých je dodržať ho, aj keby si rovno mysleli, že je to hlúposť.

Prispieva vám klinika na ďalšie vzdelávanie?

Áno, preplácajú mi naň asi 1000 libier ročne.

Dostávate na to platené voľno?

V trojročnej perióde môžem využiť 30 dní študijného voľna.

Koľko zarábajú lekári v Anglicku?

Sú tam rôzne úrovne. Inak zarába mladý začínajúci lekár, inak lekár na strednej úrovni vzdelávania, inak zabehnutý konzultant s praxou.

Za solídny plat v Anglicku sa všeobecne považuje suma okolo 25- až 30-tisíc libier brutto ročne, priemerný plat v národnom hospodárstve je asi 26-tisíc.

Tabuľkový plat sekretárky v nemocnici je okolo 15-tisíc, sestra má asi dvojnásobok. Tabuľkový plat lekára – konzultanta je verejne prístupná informácia, pohybuje sa v škále od 72-tisíc do 100-tisíc ročne.

V Anglicku je zavedená progresívna daň, teda vyššie zárobky sú zaťažené aj vyššou daňou z príjmu.

Konzultanti majú povolené vykonávať súkromnú prax, čo väčšina z nich využíva. V tom prípade sú zárobky bez tabuľkového obmedzenia.

Lekári sú teda slušne honorovaní.

Podľa viacerých prieskumov sú v pozícii konzultanta treťou najlepšie platenou profesiou po pilotoch a manažéroch veľkých firiem.

Koľko hodín musíte odrobiť na taký plat? Máte služby na oddelení?

Konzultant neslúži v nemocnici, drží však pohotovosť na telefóne. Môj týždeň sa skladá z dvoch takzvaných „sessions“ denne, spolu je ich desať za týždeň. Každá trvá 3,5 – 5 hodín.

Počas týždňa tri „sessions“ vyšetrujem pacientov, tri operujem, zvyšok robím výskum, administratívu, audit svojej práce, prípadne sa vzdelávam.

Dalo by sa to zariadiť tak, že v nemocnici strávim len tri dni do týždňa, zvyšok môžem teoreticky robiť z domu.

Kto potom v Anglicku robí služby?

Služobne mladší kolegovia. Ak tam príde pacient, ktorý potrebuje ORL vyšetrenie, najskôr sa mu venuje prvá línia služobne najmladších lekárov.

Ak problém nevyriešia, pomôžu im skúsenejší, ktorí tvoria druhú líniu služby, a ak sa to ani vtedy nevyrieši, zavolajú konzultantovi.

Riešim teda iba najťažšie prípady, pričom takto na telefóne som asi jeden týždeň v mesiaci.

Lekár Miroslav Tedla. Foto - archív M. T.
Lekár Miroslav Tedla. Foto – archív M. T.

Vravíte, že u nás zlyhávame vo vzdelávacom procese, čo generuje aj spomínanú neprofesionalitu. Prečo to nezmeníme, ak poznáme príčinu?

Je to aj mentálnym nastavením. Poviem to na príklade – keď sme pred rokmi ako medici prišli o pol deviatej ráno na kliniku, často sa stalo, že asistent, ktorý nás mal na starosti, nám v lepšom prípade zadal prácu a odišiel, v horšom nás poslal do bufetu.

Znovu sme ho stretli až o pol dvanástej, keď nás poslal domov. Teraz už štvrtý rok vyučujem medikov v Anglicku a iný je nielen prístup pedagógov, ale aj študentov.

Tí si ani netrúfnu naznačiť, že by sa voľačo nechceli naučiť, ich status im to nedovolí. Taký záznam by sa navyše objavil aj v ich profesionálnom portfóliu.

U nás to povolanie prestáva byť honorom.

V Anglicku si vážnosť drží. Lekári, sestry či študenti medicíny sú na svoje postavenie hrdí.

Je nemysliteľné, aby sestra na sebe nemala čistú uniformu, aby lekár nenosil oblek s kravatou a lekárka slušný kostým, aby študent nebol oblečený minimálne v košeli, oblekových nohaviciach a nemal obuté slušné topánky. Rifle sú tabu.

Myslenie ľudí je už počas vzdelávacieho procesu na stredných školách nastavované tak, že svoje povolanie musíte reprezentovať a byť profesionálom.

Ak by pacient stretol lekára v špinavom a zakrvavenom plášti, neakceptoval by ho. Je to teda aj vec cti.

Týka sa to aj iných profesií?

Nie je to len výsada zdravotníctva, svoj honor a stavovskú česť má sekretárka, recepčná, ktorá zdvíha telefóny, automechanik, ale aj záhradník. Ako je oblečený vodič električky v Bratislave?

Prečo u nás lekári berú úplatky?

Prečo ich berú príslušníci iných profesií? Neboja sa dôsledkov, pretože to, čo by stratili, pre nich možno nemá vysokú hodnotu.

Keby si vypýtal úplatok policajt v Anglicku, nielenže príde o prácu, ale na celý život vo svojom odbore aj o kredit. Podobne je to s lekármi. A kredit sa obnovuje mimoriadne náročne, nik si preto nedovolí riskovať.

Problém Slovenska pritom je, že korupčného správania sa je na mnohých úrovniach veľa. Ľudia si zvykli. Samozrejme, treba rozlišovať poďakovanie pacienta a vynucovanie si úplatku za poskytnutie protislužby.

Akú motiváciu brať úplatky má 77-ročný a finančne zabezpečený kardiochirurg Fischer? Nie sú ľudia ako on dôkazom, že úplatky nesúvisia s výškou príjmov, ale s charakterom?

Nechcem hodnotiť konkrétny prípad, ale branie úplatkov u niektorých ľudí je možno zvyk, teda niečo, na čo boli dlho naučení, akurát sa to dlho neprevalilo. A s jedlom, žiaľ, rastie chuť. Úplatky sú možno v nejakom prostredí brané ako norma.

To znie dosť beznádejne.

A nie je to tak? Na Slovensku nemáme úctu k množstvu vecí, okrem iného k verejným priestorom. Hrabeme k sebe, ale čo stojí za naším plotom, to nás už nezaujíma.

Že by sa niekto len tak rozhodol a pozametal ulicu? Prípadne pozbieral odpadky pri prechádzke v parku a naučil to svoje deti, čím by zlepšil aj kvalitu svojho života? Koľko takých v našich mestách stretnete?

Je logické, že taký prístup sa prenáša aj do zdravotníctva. Potom sa stane, že personál na geriatrii nedá zámerne pacientom piť, len aby ich nemusel pričasto prebaľovať.

Nie je čas priznať si, že z odvodov dokážeme financovať len istý balík zdravotnej starostlivosti a zvyšok je nadštandard, za ktorý si treba priplatiť?

Nepochybne, lebo žiadny medicínsky systém nedokáže zaplatiť všetko všetkým. Aký by mal byť dôvod, aby sme niekomu z daní všetkých preplácali liečbu chrápania spôsobenú nadváhou či čisto estetickú operáciu nosa?

Na stanovení rozsahu štandardného balíka sa pracuje už dlhé roky. Otázne je, prečo ho nedokážeme zaviesť do praxe.

Lekár Miroslav Tedla. Foto - archív M. T.
Lekár Miroslav Tedla. Foto – archív M. T.

Ako funguje anglický systém pri hospitalizácii v nemocnici? Povedzme, že potrebujem vyoperovať mandle.

Najskôr vám ako špecialista v ambulancii vysvetlím všetky podrobnosti operácie, teda ako bude prebiehať, a spomeniem aj možné riziká.

Obvykle vám všetky informácie poskytnem aj vytlačené na papieri, prípadne uvediem webstránku, kde si ich nájdete.

Ak by som to neurobil a vznikla by nejaká komplikácia, mohli by ste ma zažalovať, že som vás na ňu neupozornil, lebo keby ste o nej vedeli, mali by ste voľbu operáciu odmietnuť.

V tom je inak ten paradox – na Slovensku sa ľudia nesťažujú ani na to, na čo by sa mohli, v Anglicku sú schopní vás žalovať aj za nevýznamné drobnosti.

Ako sa dozviem termín nástupu do špitála a operácie?

Z listu alebo telefonátu od mojej sekretárky. Ak ide o bežnú operáciu pre diagnózu, ktorá vás neohrozuje na živote, neviete, či budete operovaný o mesiac alebo o pol či trištvrte roka. Pre našinca je ťažko pochopiteľné, že tento systém Angličania zväčša bez reptania akceptujú.

Ja zase nesiem zodpovednosť, že váš stav zhodnotím správne a termín neprešvihnem. Ak by ste mali rakovinu, ja by som ju opomenul a nechal vás pol roka čakať, mal by som na krku ťažko riešiteľný problém.

Pacient by totiž zrejme žaloval nemocnicu, dostal odškodné a nemocnica by mohla dať podnet lekárskej komore na prešetrenie mojej lekárskej licencie.

Čo predoperačné vyšetrenia kvôli rizikám narkózy?

Existujú v inej forme ako na Slovensku. Ak ste mladý a zdravý, predoperačné vyšetrenie spočíva len v tom, že vám z nosa tampónom odoberú vzorku na meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus, čo je potenciálne nebezpečná baktéria, k tomu sa urobia bežné krvné vyšetrenia.

Interné a anestéziologické vyšetrenie žiadame len vtedy, ak ide o staršieho alebo chorého človeka. Ak by sa to robilo paušálne všetkým, bolo by to považované za neefektívne mrhanie verejnými zdrojmi.

Poznám pacienta, ktorý bol u nás objednaný na operáciu, nastúpil do nemocnice, ale poslali ho domov, lebo nemali voľné lôžko.

Toto sa bežne stáva aj v Anglicku, dokonca oveľa častejšie ako u nás. Systém nie je dokonalý.

Koľko postelí je v nemocničných izbách?

Štandardné boxy sú šesťlôžkové. Každá posteľ však má okolo seba plachtu, takže pacient má svoje súkromie. Každý si tiež môže zaplatiť svoju telku a internet, pretože tieto veci nie sú zadarmo.

Je na izbách klimatizácia?

V celej nemocnici, je to normálny štandard. Ak by bolo v izbách vyše 30 stupňov, nedalo by sa liečiť ani operovať lege artis. V každom prípade je takéto počasie v Anglicku zriedkavé.

Čo si do nemocnice potrebujem priniesť z domu?

Len pyžamo a zubnú kefku, všetko ostatné dostanete.

Aj toaletný papier či príbor?

Samozrejme. Veď by bolo dehonestujúce, aby ste si ich museli priniesť z domu. Nemať v nemocnici WC papier a vidličku? Nepredstaviteľné.

Ako by ste dôverovali inštitúcii, ktorá vás ide liečiť a investovať do vás ťažké tisíce, keď nemá záchodový papier a vopred vás nepriamo obviňuje, že jej ukradnete príbor?

Po všetkých oddeleniach pritom chodí chlapík s vozíkom, z ktorého predáva noviny, cukrovinky a iné drobnosti, ktoré by vám mohli chýbať.

Čo strava?

Raňajky si vyberáte tak, že príde pani v uniforme s vozíkom, na ktorom má kávovar, hriankovač, džúsy, vajcia na tvrdo, šunku, cereálie, všetko možné.

Vy si len poviete, na čo máte chuť. Na výber z viacerých jedál máte aj obedy a večere.

Na Slovensku často pokazí dojem aj z potenciálne dobrého jedla či nápoja forma servírovania.

Dá sa v Anglicku priplatiť samostatná VIP izba?

Nie, takú možnosť voľby v NHS štandardne nemáte. Viem pritom, že oddelenia na Slovensku nedisponujú veľkým manévrovacím priestorom na zárobok, a tak sa legitímne snažia získať peniaze aj na nezmysloch ako izba pre rodičku s drevenou postieľkou pre dieťa namiesto železnej.

Segment anglického súkromného zdravotníctva však top komfort ponúka. V štátnom ani v súkromnom sektore inak nerobia problémy s prítomnosťou príbuzných v nemocnici.

Tá je vítaná kedykoľvek, teda aj mimo návštevných hodín, lebo personál vie, že pomôžu so starostlivosťou. Pri deťoch je prítomnosť rodičov štandard.

Pracujete v nemocnici v Coventry. Ako funguje?

Postavili ju pred 10 rokmi, v tom čase bola technologicky najvyspelejšou nemocnicou v Európe. Stavala ju súkromná firma v rámci PPP projektu, štát ju bude splácať 30 rokov.

Stavebná firma má svoje príjmy aj z pridružených činností ako parkovanie, prevádzka práčovne, reštaurácií a podobne.

Čo by ste okamžite zmenili na našom systéme?

Oddelil by som základný balík zdravotnej starostlivosti od diagnóz, za ktorých liečbu treba platiť. To by do systému vnieslo transparentnosť financovania.

Musíme mať jasno v tom, na čo v našom zdravotníctve máme a na čo už nie. Pracoval by som aj na profesionalite našich ľudí. Na nich záleží, ako to bude vyzerať v každodennej praxi.

Treba pracovať na stavovskej cti, učiť sa pokore a vzájomnému rešpektu. Uvedomujem si však, že toto je beh na dlhú trať.

Keď vidím, ako sa na Slovensku toľkým ľuďom nechce byť lepšími, nechápem to. Akákoľvek aktivita navyše, napríklad v našej brandži medicínsky výskum či samovzdelávanie, ich len zaťažuje.

Preto celkom nerozumiem, prečo sa koncom tohto roka chcete vrátiť na Slovensko.

Je to osobná a profesionálna výzva. Chcem prispieť k zmene pomerov doma, čo sa dá len zo Slovenska. V Anglicku by som síce naďalej zarábal násobky toho, čo budem na Slovensku, ale o peniazoch to v tejto fáze života mojej rodiny nie je.

Nebojíte sa, že budete narážať na provinčné myslenie a vyrušovať tých, ktorým zmena pomerov nevyhovuje?

Ak taká situácia nastane, som pripravený popasovať sa s ňou. Snažím sa myslieť globálne a konať lokálne, zároveň viem, že v tom nebudem sám. A ak by to náhodou nešlo, je veľa možností, ako sa dá zmysluplne uplatniť niekde inde.

Kúpte si knihu rozhovorov Karola Sudora s Fedorom Gálom

Do obchodu

Rozhovory

Teraz najčítanejšie